Európa sa stala terčom viacerých incidentov, ktoré sú súčasťou hybridnej vojny. Niektoré z nich sú pripisované Rusku, pri iných sú okolnosti i vinníci nejasní.
Hybridné útoky v kyberpriestore, lety dronov, lode plávajúce pod cudzou vlajkou a pravidelné vyhrážky. Rusko svojimi provokáciami na územiach európskych štátov testuje, kam až môže zájsť bez toho, aby sa dočkalo ráznej odpovede. Európa doteraz reagovala na kybernetické útoky a prelety dronov skôr vlažne.
Európske krajiny v súčasnosti diskutujú o tom, ako v súvislosti s hybridnými útokmi Moskvy prejsť z pasívnej defenzívy do protiútoku.
Najotvorenejšie o tom hovoria krajiny, ktoré priamo susedia s Ruskom. Zástancom aktívnejšieho prístupu je napríklad Lotyšsko.
„Rusi neustále testujú naše limity – aká bude naša reakcia na provokácie, ako ďaleko sme ochotní zájsť. Rozhovory im nedajú žiadny signál, ale činy áno,“ povedala pre Politico lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Bražeová.
Okrem kybernetických operácií sa čoraz viac hovorí aj o jasnom prejave sily – „bleskových a neohlásených“ vojenských manévroch v blízkosti ruských hraníc. Bývalá hovorkyňa NATO Oana Lungescu spomína pre Politico najmä oblasti v Litve a Estónsku.
Tento názor podporili aj krajiny, ktoré boli doteraz opatrnejšie. „Európa a aliancia si musia položiť otázku, ako dlho majú v úmysle tolerovať takúto hybridnú vojnu a či by sme nemali zvážiť aktívnejší postup,“ povedal nemecký minister obrany Florian Hahn pre televíziu Welt TV.
Predseda vojenského výboru NATO, taliansky admirál Giuseppe Cavo Dragone, tiež informuje o možnosti výrazne silnejšej a predovšetkým tvrdšej reakcie voči Rusku. „V kybernetickom priestore reagujeme pomerne rýchlo. Mali by sme zvážiť, či by sme nemali byť agresívnejší a proaktívnejší namiesto reaktívneho prístupu,“ povedal pre The Financial Times.
Proaktívnejší prístup zo strany Aliancie by mohol zahŕňať napríklad preventívny úder. Ten by sa podľa Dragoneho dal považovať za obranné opatrenie. Taliansky admirál však zároveň podotkol, to nie je v súlade s bežným spôsobom uvažovania a správania NATO.
„Jednou z možností by mohlo byť zaujať agresívnejší postoj v porovnaní s agresivitou našej protistrany. (Otázky, ktoré sa tým vynárajú, sú) právny rámec, rámec jurisdikcie, (či) kto to bude robiť,“ poznamenal.
Európa sa podľa FT stala terčom viacerých incidentov, ktoré sú súčasťou hybridnej vojny - od poškodenia podmorských káblov v Baltskom mori až po kybernetické útoky na celom kontinente. Niektoré z nich sú pripisované Rusku, pri iných sú okolnosti i vinníci nejasní.
S cieľom zabrániť opakovaniu početných incidentov, pri ktorých boli poškodené káble plavidlami spojenými s tzv. ruskou tieňovou flotilou, aliancia NATO začiatkom tohto roka spustila námornú operáciu Baltic Sentry. V jej rámci hliadkujú v Baltskom mori lode, lietadlá a námorné drony.
„Od začiatku operácie Baltic Sentry sa nič nestalo. To znamená, že táto odstrašujúca taktika funguje,“ uviedol Dragone.
Podľa niektorých talianskych vládnych politikov admirál svojimi vyhláseniami prilieva olej do ohňa, podobný názor ako Dragone však má aj minister obrany Guido Crosetto, ktorý spomína aj konkrétne kroky.
V septembri vyzval na vytvorenie európskeho centra na boj proti hybridnej vojne, ktoré by mohlo mať až 5-tisíc členov schopných pôsobiť v kybernetickom prostredí. A s týmito špecialistami škodiť Rusku.
Pavel Havlíček, bezpečnostný analytik Asociácie pre medzinárodné vzťahy (AMO), plne súhlasí s myšlienkou proaktívneho postupu voči Rusku v kybernetickom priestore. Podľa neho by Európa mala zamerať svoju pozornosť na kritickú infraštruktúru Ruska aj na iné citlivé body.
„Mala by sa zamerať najmä na takzvanú šedú zónu aktérov, ktorí konajú v záujme Kremľa, ale Rusko ich priamo nepodporuje. Sú to o to legitímnejšie ciele, že nehrozí eskalácia,“ povedal expert pre CNN Prima NEWS.
Bývalý minister obrany SR, v súčasnosti europoslanec Martin Sklenár sa domnieva, že Európa nemusí reagovať rovnakým spôsobom a na rovnakom mieste.
„Napríklad v reakcii na ohrozenie bezpečnosti vzdušného priestoru (drony, lietadlá, rušenie GPS) by Európa mohla prostredníctvom NATO oznámiť, že podnikne kroky proti ruským vzdušným cieľom nad Ukrajinou a v pohraničnej zóne v blízkosti EÚ,“ uviedol Sklenár pre CNN Prima News.
Vyššie nájdete reportáž TN live o tom, že Američania v Rusku nepochodili.
V priloženom videu si pozrite reportáž o narušení vzdušného priestoru Poľska ruskými dronmi:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
