Je zásah USA vo Venezuele povzbudením pre diktátorov, aby porušovali medzinárodné právo, alebo ich, naopak, odstrašil? Experti sa v názore nezhodujú, no zhodujú sa, že autokratom často k útoku nemusí stačiť žiadna výhovorka. Čína sa môže pomstiť aj na Japonsku.
Vojenská operácia amerických ozbrojených síl vo Venezuele a jej dôsledky rozdeľujú odbornú verejnosť.
Z vojenského hľadiska ide o jednoznačný úspech – venezuelského diktátora Nicolása Madura a jeho manželku zajali príslušníci špeciálnych síl bez toho, aby zahynul jediný americký vojak. Z pohľadu medzinárodného práva sa však ozývajú vážne pochybnosti. Kritici tvrdia, že operácia predstavovala jeho porušenie a útok na suverénny štát.
Do operácie na zadržanie Madura sa zapojilo letectvo, námorníctvo, pozemné jednotky aj kybernetické zložky. Podľa venezuelských úradov si zásah vyžiadal viac ako 100 obetí, zatiaľ čo americké zdroje hovoria o približne 75 mŕtvych. Washington Post cituje anonymných predstaviteľov oboznámených s priebehom operácie.
Americký prezident Donald Trump nemusel žiadať Kongres o súhlas s operáciou, keďže Maduro bol USA označený za teroristu. V takom prípade prezident podľa administratívy nepotrebuje súhlas Senátu ani Snemovne reprezentantov. Biely dom sa odvoláva na rozhodnutie amerického súdu, ktorý Madura obvinil z narkoterorizmu, čo de facto funguje ako zatykač v rámci americkej jurisdikcie.
Niektorí experti však upozorňujú, že ani to nedáva Spojeným štátom právo vojensky vtrhnúť do cudzej krajiny, bombardovať jej územie a zadržať jej hlavu štátu. Obávajú sa, že Trump tým vytvoril nebezpečný precedens, ktorý môže povzbudiť autoritárske režimy a silné štáty k porušovaniu medzinárodného práva na úkor slabších. Podľa nich by to mohlo povzbudiť čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga k útoku na Taiwan či ruského prezidenta Vladimira Putina k ďalšej agresii v Európe.
Zo Spojených štátov zároveň prichádzajú správy, že jednou z priorít Washingtonu je získanie Grónska, poloautonómneho územia Dánska, ktoré je členským štátom NATO. Trumpova administratíva nevylúčila ani použitie vojenskej sily, čo by znamenalo útok Aliancie na vlastného člena. Minister zahraničných vecí Marco Rubio sa však snažil spojencov upokojiť a vyhlásil, že USA momentálne nemajú plány na inváziu.
Obavy zaznievajú aj z Portugalska, kde sa prezidentskí kandidáti zhodli, že po Grónsku by mohli prísť na rad Azory – portugalské územie v Atlantiku.
Nájde sa však aj skupina analytikov, podľa ktorých zásah vo Venezuele svet, naopak, urobil bezpečnejším.
Analytik Alexander B. Gray, šéf think tanku American Global Strategies a bývalý člen Rady národnej bezpečnosti počas prvej Trumpovej administratívy, tvrdí, že zásah je dôkazom, že Trump berie vážne svoju doktrínu národnej bezpečnosti označovanú ako Trump Corollary.
Tá vychádza z Monroeovej doktríny, podľa ktorej sa Európa nemá miešať do záležitostí v Amerike. Trump k tomu pridal dôraz na západnú pologuľu ako americkú sféru vplyvu, do ktorej budú USA aktívne zasahovať, ak by ju narušovali iné veľmoci v rozpore s americkými záujmami. Je známe, že Rusko, Čína a v menšej miere aj Irán v posledných rokoch výrazne posilnili svoj vplyv v Latinskej Amerike vrátane Venezuely.
Podľa Graya úspešná vojenská operácia obnovila odstrašovaciu silu americkej armády. Tvrdí, že namiesto povzbudenia diktátorov ich zásah odradí, keďže sa môžu obávať, že budú ďalší na rade.
„Videli sme v roku 2021, že chaotické stiahnutie z Afganistanu bolo interpretované ako strata amerického odstrašovania, čo malo reálny vplyv na udalosti na Ukrajine o rok neskôr. Teraz sledujeme jeho obnovenie, ktoré môže mať vplyv aj mimo západnej pologule a znížiť pravdepodobnosť nových konfliktov,“ povedal Gray na podujatí think tanku Atlantic Council.
Nevylučuje však, že Čína sa môže pomstiť USA v iných oblastiach, napríklad voči Japonsku, pričom naň môžu zaviesť ďalšie clá, ktoré zhoršia jeho ekonomiku. Tokio je pritom spojencom Západu.
„Povedia si: ak sa USA takto správajú vo svojom susedstve, budeme sa správať rovnako vo svojom,“ uvádza expert.
Súhlasí aj politický analytik Matthew Kroenig, ktorý pôsobí v Scowcroftovom centre pre stratégiu a bezpečnosť. Podľa neho autoritárski lídri nepotrebujú výhovorku k útoku. Tvrdí, že čínsky prezident je už rozhodnutý zasiahnuť proti Taiwanu a rozhodnutie ostrovného štátu bude kľúčové.
„Si Ťin-pching je pripravený napadnúť Taiwan. Vždy hľadá nejakú výhovorku, no v skutočnosti ju nepotrebuje. Stále tvrdí, že Taiwan je súčasťou Číny, no to neovplyvňuje jeho rozhodnutie. Rozhodne, či Taiwan pôjde jeho cestou alebo nie,“ hovorí Kroenig.
Komunistická Čína zastáva princíp jednotnej Číny a tvrdí, že jej súčasťou je aj demokratický Taiwan. Ostrovný štát však nikdy nebol súčasťou komunistickej Číny; vytvorili ho opozičné sily, ktoré po občianskej vojne na pevnine utiekli na Taiwan. Čínsky prezident uviedol, že ostrov získa „po dobrom či po zlom“. Taiwan sa preto pripravuje na možný útok a podľa odhadov Si Ťin-pching dal pokyn ozbrojeným silám, aby boli pripravené na zásah v roku 2027.
Bývalý veľvyslanec USA vo Venezuele James Story to však vidí inak. Hoci víta záujem USA o Latinskú Ameriku, obáva sa, že sústredenie sa na jednu oblasť a opustenie pozícií v iných regiónoch, napríklad v Európe, môže priniesť nové nebezpečenstvo.
„Mám obavy. Je pravda, že všetko, čo sa stane v tejto hemisfére, má priamy vplyv na USA. Mám však obavy z národnej stratégie, že USA postupne upustia od vedúcej pozície v iných kútoch sveta,“ uvádza bývalý veľvyslanec.
V takom prípade by Európa bola ponechaná sama na seba, aj pri potenciálnej obrane proti Rusku.
„Ak prejdeme k novému usporiadaniu sveta, ktoré už nebude vychádzať z poriadku po druhej svetovej vojne, ale z konceptu nových sfér vplyvu, a povieme si: ty rieš svoje problémy, my tie naše - vstupujeme do oveľa nebezpečnejšieho sveta,“ dodáva expert.
Madurove tepláky zaujali sociálne siete. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
