Čína chce podľa odborníkov ukázať, že pracuje na technológii, o ktorej sa iným krajinám ani nesníva.
Čínsky vojenský kanál CCTV-7 zverejnil video zachytávajúce víziu budúcej podoby vzdušných síl, ktorej súčasťou je aj gigantické vesmírne lietadlo Luan-niao.
Futuristická lietadlová loď je súčasťou projektu Južná nebeská brána, ktorý Peking spustil v roku 2017 a zahŕňa množstvo ambicióznych plánov na rozšírenie leteckých a kozmických kapacít krajiny.
Podľa štátnych médií by lietadlo Luan-niao mohlo byť zaradené do služby za 20 až 30 rokov a bude navrhnuté tak, aby mohlo niesť až 88 bezpilotných stíhačiek Süan Nu – moderných stealth lietadiel schopných vystreľovať hypersonické rakety a zasahovať ciele v atmosfére a na obežnej dráhe.
Obrovský trojuholník s dĺžkou 242 metrov a šírkou 684 metrov. Súčasné lietadlové lode pôsobia popri Luan-niao ako hračky.
Pre porovnanie, najväčšia lietadlová loď, ktorá je v súčasnosti v prevádzke, americká loď Gerald R. Ford, má dĺžku 337 metrov a šírku 78 metrov a váži približne 100 000 ton vrátane paliva, posádky a vybavenia.
Vzletová hmotnosť by bola Luan-niao 120 000 ton. Práve tento parameter vyvoláva u odborníkov skepticizmus. Podľa západných expertov je Luan-niao skôr propagandou pre domáce a zahraničné publikum ako realistickým konceptom. Dostať do vzduchu taký kolos je totiž poriadny oriešok a v súčasnosti neexistujú ani náznaky, že by to bolo v dohľadnej budúcnosti možné.
„Technológia potrebná na to, aby lietadlo mohlo vznášať sa na okraji zemskej atmosféry a vypúšťať rakety smerom k povrchu, v súčasnosti neexistuje,“ povedal pre The Telegraph bývalý vojenský pilot Peter Layton z Griffith Asia Institute v Austrálii. „Vyžadovalo by to obrovské množstvo paliva a nový typ pohonu, ktorý ešte nebol vyvinutý,“ dodal.
Podľa neho by Čína mohla dosiahnuť podobný výsledok vypustením Luan-niao na obežnú dráhu, podobne ako satelit. Na obežnej dráhe by však lietadlo bolo zraniteľné voči vesmírnemu odpadu, ktorý by ho v prípade zrážky zničil.
Peking podľa Laytona používa podobné koncepty, aby inšpiroval čínsku verejnosť a ukázal, že je na čele technologických inovácií.
„Na vonkajšie publikum to vytvára dojem, že pracujú na technológii, o ktorej sa regiónu ani nesníva – je to doslova ako niečo zo Star Wars,“ dodal.
Nemecký diplomat a vesmírny analytik Heinrich Kreft opísal Luan-niao ako psychologickú vojnu. Zdôraznil však, že Čína pracuje „na všetkých mysliteľných budúcich projektoch a zbraňových systémoch“. „V oblasti laserov sa zdá, že Peking je ďalej ako ktokoľvek iný,“ poznamenal pre Deutsche Welle.
Čína vlani v novembri zaradila do služby svoju najväčšiu lietadlovú loď. Pozrite si zábery zo slávnostného ceremoniálu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
