Analytici sa zhodujú, že Magyarovi nestačí iba vyhrať. Ak chce mať istotu, že zosadí Orbána z trónu, Tisza musí Fidesz poraziť s náskokom troch percent, ideálne 6-percentným.
Voľby, ktoré bude s napätím sledovať celá Európa a dokonca aj Donald Trump. Maďari budú v nedeľu 12. apríla rozhodovať o ďalšom smerovaní krajiny. Pôjde o desiate parlamentné voľby od zmeny režimu v roku 1990, v ktorých si voliči zvolia 199 poslancov do jednokomorového Národného zhromaždenia (Országgyűlés).
Aj keď by sa sa podľa niektorých prieskumov mohlo zdať, že jasným favoritom je strana Tisza s lídrom Peterom Magyarom, Fidesz na čele s premiérom Viktorom Orbánom sa ani zďaleka nevzdáva.
Jedným z dôvodov je aj to, že súčasná vládnuca strana mala za šestnásť rokov svojej nepretržitej vlády dosť času na to, aby si volebný systém prispôsobila vo svoj prospech. Od roku 2010 vládne v Maďarsku koalícia strán Fidesz – KDNP, ktorá vo všetkých voľbách získala ústavnú (dvojtretinovú) väčšinu v parlamente.
Aj keď stále platí, že voľby v Maďarsku sú demokratické, o rovných podmienkach sa hovoriť nedá. Orbán, zvyknutý na dominantné víťazstva, nastavil systém v štýle víťaz berie všetko. A dokonca aj vtedy, ak tesne prehrá. Možno to na prvý pohľad nedáva zmysel, no je to najmä dôsledok komplikovanosti volebného systému v Maďarsku.
Podobne ako v USA, aj náš južný sused stavil na hybridný volebný systém, ktorý si najdlhšie vládnuci európsky politik prispôsobil vo svoj prospech, píše vo svojej analýze portál iDNES.
Maďari odovzdávajú vo voľbách dva hlasy: jeden za stranícku kandidátku, druhý za jedného kandidáta vo svojom volebnom obvode. Poslancov je celkovo 199. Deväťdesiati traja z nich sú volení pomerným systémom z celoštátnych kandidátok, ďalších 106 väčšinovým systémom v jednotlivých volebných obvodoch.
V Maďarsku však do hry vstupuje ešte jeden mechanizmus, takzvané kompenzačné hlasy. Ide o hlasy pre neúspešných kandidátov v jednomandátových volebných obvodoch – aby neprepadli, pripočítavajú sa k hlasom na celoštátnej kandidátskej listine.
Fidesz pred pätnástimi rokmi prišiel s rafinovanou reformou: k celoštátnej kandidátskej listine sa pripočítavajú aj takzvané prebytočné hlasy víťazných kandidátov - teda rozdiel medzi kandidátom na prvom a druhom mieste.
Politológovia vypočítali, že vďaka nim získal v každom volebnom období o päť poslancov viac. „Maďarský systém vedie k dvojitému bonusu pre víťaza. Na jednej strane získa mandát v jednomandátovom volebnom obvode a zároveň si zvýši počet hlasov v pomernom časti volebného systému,“ cituje iDNES poľskú analytička Ilonu Gizińskú.
Najlepšie sa to prejavilo pred štyrmi rokmi. Fidesz vtedy získal 54 percent hlasov, v parlamente však obsadil 135 kresiel a dosiahol ústavnú väčšinu. Opozícia získala len 56 mandátov, hoci za ňu hlasovalo 34 percent voličov.
Systém spoľahlivo fungoval, pokiaľ Fidesz nemal presvedčivú konkurenciu. Vzostup Pétera Magyara však mení pravidlá hry, teraz môže z Orbánovho systému ťažiť Tisza.
Fidesz sa tradične opiera o hlasy vidieka, ktoré majú vďaka špecifikám maďarského volebného systému o dvadsať až tridsať percent väčšiu váhu ako hlasy veľkých miest.
Magyar dobre vie, že kľúč k víťazstvu leží na vidieku a tomu zodpovedá aj jeho kampaň. Od polovice februára navštívil už 118 obcí, niekedy stíha aj päť mítingov denne. O sedemnásť rokov starší Orbán nemá na predvolebnú kampaň zďaleka toľko času a energie.
Na svojom poslednom mítingu v meste Békéscsaba však naznačil, že voľby zďaleka nie sú rozhodnuté. „Áno, možno už nie som najmladší. Ale ešte mám pár es v rukáve,“ rozlúčil sa s davom svojich fanúšikov.
Analytici sa zhodujú, že Magyarovi nestačí iba vyhrať. Ak chce mať istotu, že zosadí Orbána z trónu, Tisza musí Fidesz poraziť s náskokom troch percent, ideálne 6-percentným. Naopak Orbán môže v celkovom súčte získať menej hlasov a napriek tomu si v parlamente udržať väčšinu.
Viktora Orbána pred voľbami podporil aj americký prezident Donald Trump:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
