Vyhlásenia Nikolaja Patruševa vyvolali obavy analytikov ISW, ktorí varujú, že Rusko môže využívať naratív o spoluúčasti Európy na útokoch ako zámienku pre „odvetné“ operácie.
Vyhlásenia bývalého šéfa ruskej spravodajskej služby FSB Nikolaja Patruševa vyvolali obavy nezávislých analytikov z think-tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Patrušev je pritom známym blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta Vladimira Putina a v minulosti sa o ňom dokonca špekulovalo ako o jeho nástupcovi. Jeho slová preto nemusia byť náhodné, tvrdia analytici.
Bývalý riaditeľ FSB v rozhovore pre Rossijskaja gazeta uviedol, že európske štáty sú spolupáchateľmi útokov na ruské prístavy Usť-Luga a Primorsk.
„Vzdialenosť od severnej hranice Ukrajiny k Leningradskej oblasti presahuje 1 400 kilometrov. Takáto trasa si vyžaduje starostlivé plánovanie a prinajmenšom súhlas úradov krajín, cez ktoré prechádza,“ tvrdí bývalý šéf FSB.
Patrušev ďalej tvrdí, že spolupáchateľmi sú Fínsko a pobaltské krajiny. Bez dôkazov tiež obvinil Estónsko, že svojich obyvateľov informuje o preletoch ukrajinských dronov, čo podľa neho svedčí o tom, že tieto krajiny zámerne otvárajú svoj vzdušný priestor Ukrajincom.
Experti sa obávajú, že takáto rétorika pripravuje pôdu pre budúce útoky na Európu, pričom Rusko by ich mohlo označiť za „odvetné útoky“.
ISW uvádza, že by mohlo ísť napríklad o narúšanie vzdušného priestoru členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO).
Ruské lietadlá pravidelne vstupujú do vzdušného priestoru pobaltských štátov, ktoré nemajú vlastné letectvo. Sú preto chránené misiou NATO s názvom Baltic Air Policing. Pri ochrane vzdušného priestoru sa striedajú viacerí členovia Aliancie, napríklad Nemecko, Španielsko či dokonca Česko.
Minulý rok v septembri Estónsko zaznamenalo bezprecedentné narušenie vzdušného priestoru. Tri ruské stíhačky MiG-31 zostali vo vzdušnom priestore pobaltskej krajiny neuveriteľných 12 minút.
Okrem vzdušných provokácií Rusi vykonávajú na území Európy viaceré operácie, ktoré spĺňajú kritériá hybridnej vojny.
Patria sem nielen vplyvové operácie a kybernetické útoky, ale aj sabotáže kritickej infraštruktúry, zbrojárskeho priemyslu či dokonca plánovanie atentátov, napríklad na šéfa zbrojárskeho gigantu Rheinmetall Armina Pappergera.
Analytici sa dlhodobo obávajú, že práve podobnými výrokmi či rečami o údajnom útlaku ruskej menšiny v Pobaltí si Rusi pripravujú pôdu na ďalšiu agresiu.
Pokiaľ ide o samotného Nikolaja Patruševa, ten sa stal riaditeľom FSB po tom, ako sa Vladimir Putin stal ruským premiérom. Čelil pritom obvineniam, že spravodajská služba pod jeho vedením bola zapletená do výbuchov v bytových domoch v Moskve a Volgodonsku, alebo ich priamo organizovala. Kremeľ z týchto výbuchov obviňoval Čečencov a tým zdôvodňoval začiatok druhej čečenskej vojny. Pri výbuchoch zahynulo približne 300 ľudí.
Polícia však v meste Riazaň odhalila výbušninu a zadržala podozrivých. Ukázalo sa, že išlo o agentov FSB. Patrušev vtedy tvrdil, že výbušnina nebola skutočná a išlo len o cvičenie. Neskôr však bývalý agent FSB Alexander Litvinenko tvrdil, že výbuchy obytných domov boli zinscenované FSB na Putinov a Patruševov rozkaz. Samotný Litvinenko zomrel na otravu rádioaktívnym polóniom-210, ktorú mal zabezpečiť jeho bývalý zamestnávateľ.
Patrušev je tiež na sankčnom zozname Európskej únie už od prvých krokov ruskej agresie proti Ukrajine v roku 2014. Sankcie na neho uvalili aj USA, Spojené kráľovstvo a Japonsko.
Ruské stíhačky prenikli do vzdušného priestoru nad Estónskom. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
