Rozvíjajúce sa schopnosti Ruska a Číny vo vesmíre neberú na ľahkú váhu Nemecko ani Spojené štáty, ktoré podobné programy rozbehli už v minulosti.
Z vesmíru sa stáva nová aréna geopolitického súperenia najväčších vojenských mocností sveta. Ak sa niekedy začne tretia svetová vojna, je pravdepodobné, že okrem pozemných cieľov bude prvá vlna úderov zahŕňať aj tie na obežnej dráhe Zeme.
Západní predstavitelia v tejto súvislosti varujú pred rýchlo sa rozvíjajúcimi vojenským schopnosťami Ruska a Číny vo vesmíre. Zatiaľ čo Moskva v podstate rezignovala na rozvoj civilného vesmírneho programu, na poli vojenských technológií robí pokroky. Vojenskí experti z Nemecka a USA tvrdia, že existujú signály, podľa ktorých je cieľom Ruska v blízkej budúcnosti umiestniť jadrové zbrane aj na obežnú dráhu.
V rozhovore pre portál Politico to uviedol najvyšší veliteľ nemeckej armády pre vesmírne operácie Michael Traut, podľa ktorého ide hrozbu najmä pre satelitnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre fungovanie armád aj moderných ekonomík.
Jadrový výbuch vo vesmíre by zásadným spôsobom narušil satelitnú infraštruktúru, od ktorej dnes závisí komunikácia, navigácia, bankové systémy, doprava, predpovede počasia, ako aj vojenské riadenie a zameriavanie cieľov.
„Ak by sa dnes stalo niečo podobné ako Starfish Prime, v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch by mohla prestať fungovať až tretina všetkých satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme,“ povedal Traut s odkazom na americký jadrový test vo veľkej nadmorskej výške z roku 1962.
Na vytvorenie chaosu by pritom nebolo potrebné použiť jednu z najväčších jadrových zbraní. Aj menší výbuch by totiž následne spôsobil reťazovú reakciu známu ako Kesslerov syndróm. Katastrofálne kolízie trosiek satelitov by následne spravili nízku obežnú dráhu Zeme nepoužiteľnou na desiatky rokov.
Varovanie nemeckého experta prichádza v čase, keď sa Berlín snaží urobiť z vesmíru kľúčovú súčasť svojej obrannej stratégie. Podľa Trauta sa totiž hrozby vo vesmíre v posledných rokoch „masívne rozšírili“ – od rušenia GPS a laserov až po fyzické útoky na satelity. Napríklad elektromagnetické aj laserové rušenie sa už stáva bežnou súčasťou reality. „Najlepším príkladom je rušenie GPS v Pobaltí,“ povedal Traut a dodal, že to ovplyvňuje civilné letectvo a námornú dopravu.
Nemecko sa pritom okrem defenzívnych prvkov chce zamerať aj na tie útočné, aby bolo v prípade potreby schopné prevziať iniciatívu.
„Do arény sa nechodí len so štítom. Fungujúci odstrašujúci prostriedok má vždy aktívnu, útočnú zložku,“ uviedol Traut a zdôraznil, že „útočný neznamená agresívny“.
Nemecko preto podľa neho plánuje obstaranie nekinetických systémov, vrátane rušičiek a laserov, ako aj inšpekčných satelitov. V dlhodobom horizonte sa počíta aj s vývojom kozmických lietadiel, ktoré by mali slúžiť na ochranu nemeckých satelitov, sledovanie systémov protivníka a prípadne aj na zásahy proti nim. Berlín tiež plánuje vlastnú vojenskú satelitnú komunikačnú sieť SATCOMBw 4, ktorá má zabezpečiť spoľahlivé spojenie.
Rozvíjajúce sa schopnosti Ruska a Číny neberú na ľahkú váhu ani Spojené štáty, ktoré podobné programy rozbehli už v minulosti.
Pentagón považuje ochranu vesmírnych systémov za nevyhnutnú pre národnú bezpečnosť. Závisí od nej mnoho schopností dôležitých pre vedenie modernej vojny – vrátane presnej navigácie, globálnej komunikácie, varovania pred raketami a spravodajských informácií v reálnom čase.
Generál vesmírnych síl Stephen N. Whiting poznamenal, že vesmírne systémy boli kľúčové pre úspech misií v nedávnych operáciách, vrátane útoku pri ktorom bol zajatý venezuelský prezident Nicolás Maduro či tohtoročnej vojenskej operácie USA a Izraela proti Iránu.
„Ak by protivník oslabil alebo zničil naše vesmírne kapacity, schopnosť spoločných síl bojovať v danom rozsahu a forme by bola okamžite a podstatne ovplyvnená,“ povedal Whiting a dodal, že protivníci postupujú alarmujúcim tempom, vyvíjajú a nasadzujú kapacity, aby americkému ministerstvu obrany znemožnili využívanie vesmíru.
Tempo, s akým Čína rozširuje svoje aktivity vo vesmíre, je pritom pozoruhodné. Počet čínskych satelitov za posledných 10 rokov narástol osemnásobne na 1300. Najmenej 510 z nich pritom slúži na spravodajské, sledovacie a prieskumné účely.
Whiting poznamenal, že Rusko už teraz disponuje kapacitami na narušenie amerických vesmírnych aktivít, a to vrátane potenciálneho umiestnenia jadrových zbraní na obežnú dráhu a je podľa neho iba otázkou času, kedy takémuto kroku Moskva pristúpi.
„Ozbrojený konflikt vo vesmíre nie je nevyhnutný, ale ak by odstrašenie zlyhalo, integrované vesmírne sily nášho tímu poskytnú rozhodujúcu výhodu,“ uviedol Whiting.
Cieľom však podľa neho nie je usilovať sa o konfrontáciu, ale odradiť protivníkov, aby sa o strategický útok vôbec pokúsili.
V priloženom videu si pozrite archívnu reportáž o 80. výročí výbuchu atómovej bomby v Hirošime:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
