Rusko sa pokúsi otvoriť nový front vojny na Ukrajine z Moldavska. S takouto informáciou na začiatku tohto týždňa vyrukoval britský denník The Times, ktorý sa odvolal na nemenované zdroje z prostredia ukrajinskej armády. Podľa nej existuje „celý rad indícií“, ktoré naznačujú, že v blízkej budúcnosti dôjde k ataku.
S názorom možnej agresie Ruska na moldavskom území sa stotožňuje aj generál vo výslužbe Pavel Macko. „Majú na to silu, aj keď by to bolo pre nich dosť veľké sústo. Bola by to dramatická zmena, ktorá by znamenala, že Rusko naozaj pokračuje v expanzii,“ uviedol pre tvnoviny.sk.
To by podľa neho bol signál pre ďalšie krajiny, ktoré nie sú súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO). „Ohrozené krajiny by museli rýchlo zvažovať žiadosť o členstvo a následne by bolo na členských štátoch, či by ich medzi seba zobrali. Moldavsko je v podobnej situácii ako Ukrajina. Je neutrálne, nie je členom EÚ ani NATO, a tak je zraniteľné, bez spojeneckých záväzkov s ostatnými krajinami,“ vysvetlil analytik s dôvetkom, že Rusko sa môže zamerať aj smerom na východ. „Zaútočiť môže na štáty niekdajšieho Sovietskeho zväzu, prvé mi napadá Gruzínsko.“
Takýto krok číta odborník nasledovne: „Šlo by o náznak toho, že skôr či neskôr skončíme v informačnom, ekonomickom, ale aj priamom konflikte s Ruskom, ktoré chce internacionalizovať operáciu na Ukrajine. Jeden z dôvodov môže byť aj ten, že za súčasného právneho stavu Rusko nie je schopné vyhrať bitku na Ukrajine.“
Zatiahnutím Moldavska do konfliktu by si podľa Macka Vladimir Putin vytvoril politické predpoklady na vyhlásenie vojny. „Spravil by zo seba obeť, že musí reagovať, ako to spravil aj v prípade Ukrajiny. Tým pádom by mohol pristúpiť aj k mobilizácii a nasadeniu brancov v Rusku, lebo v prípade vojny by mu to už ústava umožnila,“ vysvetlil.
Hoci nevie naisto povedať, či to tak skutočne bude, doterajší vývoj je znepokojivý. „Všetky hrozby, ktoré Rusi prezentovali, sa naplnili. Jednoznačne idú za cieľom iného bezpečnostného usporiadania Európy. Ak by Rusi skutočne napadli Moldavsko, bola by to bodka za medzinárodno-právnym poriadkom po skončení druhej svetovej vojny a došlo by k totálnemu rozvratu,“ uzavrel.
Možný útok Ruska na Moldavsko nevylučuje ani Jan Šír z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií na Fakulte sociálnych vied pražskej Karlovej univerzity. Nepredpokladá však, že by skončil úspechom. „Moldavsko by určite kládlo odpor. Na druhej strane, ruských jednotiek je v Moldavsku málo, podľa mojich informácií tam je asi 1500 vojakov, plus pár tisíc majú v samotnom Podnestersku. To na veľký útok asi nestačí,“ nazdáva sa.
Rusi by však podľa neho mohli prísť s nejakou provokáciou. „V politickej rovine hovoríme o tom, že sa pokúsia uznať Podnestersko ako nezávislý štát a v skrytej forme robiť nábor do nepravidelných skupín. Určite budú vyvíjať nejakú snahu, veď Odesa je odtiaľ vzdialená asi 200 kilometrov, takže zo strategického hľadiska má táto poloha veľký význam,“ zakončil Šír.
Ukrajinci sa domnievajú, že Rusko sa pokúsi napadnúť Moldavsko okolo 9. mája, keď bude Moskva prehliadkou na Červenom námestí oslavovať Deň víťazstva. Agentúra Ukrinform v tejto súvislosti napísala, že prezident Vladimir Putin v tento deň môže oznámiť uznanie nezávislosti Podnesterska po vzore "scenára" z Donbasu.
Šéf Kremľa koncom februára označil Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) za nezávislé štáty a rozhodol o uskutočnení "špeciálnej vojenskej operácie". Týmto termínom Moskva dodnes označuje inváziu na Ukrajinu, ktorú jej vojská spustili 24. februára.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
