V Sevastopole prerušili dodávky elektriny pre rodiny ukrajinských vojakov

Sledujeme ONLINE napätie medzi Ruskom a Ukrajinou.

21:03 - Neznáme osoby sa dnes v krymskom Sevastopole postarali o prerušenie dodávok elektriny do viac ako stovky domov obývaných rodinami príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl. Informáciu priniesli tamojšie médiá s odvolaním sa na kyjevský rezort obrany.

Podľa citovaného zdroja je osobitou komplikáciou fakt, že v uvedených domoch nie je zavedený plyn a preto tam bez elektrickej energie nie sú podmienky pre dlhodobejší pobyt.
Krátko po 20.00 hod SEČ prišla zo Sevastopolu informácia, že sa zásobovanie elektrickým prúdom podarilo obnoviť v prvých dvoch zo spomínaných objektov.

18.53 - V reakcii na obsadenie ukrajinského polostrova Krym ruskými ozbrojenými silami podnikli dnes Spojené štáty kroky na posilnenie obrany svojich európskych spojencov. Informovala o tom agentúra AP.

Americký minister obrany Chuck Hagel pred senátnym výborom pre ozbrojené sily uviedol, že Spojené štáty zintenzívnia spoločný letecký výcvik s poľskými vzdušnými silami. Túto informáciu potvrdil aj poľský premiér Donald Tusk, ktorý povedal, že Spojené štáty a Poľsko začali konzultácie o zintenzívnení vojenskej spolupráce.

18.02 - Niektorých účastníkov vojenskej intervencie na Kryme, na ktorých uniformách chýba označenie, sa údajne podarilo identifikovať. Informáciu zverejnil na jednej zo sociálnych sietí poslanec nacionalistickej strany Sloboda Jurij Syroťuk, podľa ktorého ide o jednotky ruskej armády.

17.16 - Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že ľudí, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.

16.39 - Schôdzka ministrov zahraničných vecí Spojených štátov, Ruska, Británie, Francúzska a Nemecka ku kríze na Ukrajine, ktorej predsedá francúzsky prezident Francois Hollande, sa dnes začala v Paríži. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj z Elyzejského paláca.

Šéfovia diplomacií USA, Ukrajiny a Veľkej Británie sa už predtým dohodli, že najdôležitejšími pre vyriešenie krízy na Ukrajine sú priame rozhovory medzi Moskvu a Kyjevom. Zároveň vyzvali na okamžité vyslanie medzinárodných pozorovateľov na Ukrajinu.

Zdroj: SITA

15.28 - Lídrom boja o úrad prezidenta Ukrajiny je podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky nezaradený poslanec ukrajinského parlamentu Petro Porošenko, ktorého by volilo 21,2 percenta opýtaných. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN.

V prvom prieskume predvolebných preferencií po odvolaní Viktora Janukovyča z funkcie hlavy štátu sa na druhom mieste umiestnil líder strany UDAR Vitalij Kličko. Podporu mu vyjadrilo 14,6 percenta účastníkov prieskumu.

14.15 - Slovensko dnes rozhodlo o vyslaní dvoch príslušníkov ozbrojených síl na Ukrajinu. Vojaci budú súčasťou medzinárodnej inšpekčnej skupiny účastníckych štátov OBSE, informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková. Vyslanie vojakov sa deje na základe diplomatickej nóty Ukrajiny z 3. marca 2014, ktorej obsahom je pozvanie na medzinárodnú inšpekciu.

13.02 - USA a Británii sa nepodarilo dnes dostať Rusko a Ukrajinu za spoločný rokovací stôl v Paríži na konzultáciách krajín-signatárov Budapeštianskeho memoranda o zárukách bezpečnosti Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters.

12.01 - Na Kryme dnes začína pôsobiť misia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), v ktorej sú zástupcovia 15 krajín. Poľský minister obrany Tomasz Siemoniak uviedol, že Poľsko do misie vojenských pozorovateľov vysiela dvoch dôstojníkov ozbrojených síl, informovala agentúra PAP. Ich misia je podľa neho veľmi dôležitá, pretože medzinárodnému spoločenstvu pomôže oboznámiť sa so situáciou na Kryme, keďže správy médií si často protirečia, konštatovala PAP.

10.43 - Ruské sily sa zmocnili dvoch ukrajinských jednotiek protiraketovej obrany na Kryme.

"V súčasnosti očakávame príchod ruských protiraketových expertov a proruských aktivistov, ktorí budú mať za úlohu presvedčiť ukrajinský vojenský personál na vykonávanie spoločných bojových povinností," citovala agentúra Interfax.

Ukrajinské ministerstvo obrany podľa agentúry Reuters tieto správy doposiaľ nepotvrdilo.

9.55 - Poslanci hornej komory ruského parlamentu - Rady federácie - začali pracovať na návrhu zákona, ktorý by v prípade uvalenia sankcií na Rusko umožnil konfiškáciu majetku, aktív a účtov spoločností z EÚ alebo USA.

Predseda zákonodarného výboru Rady federácie Andrej Klišas uviedol, že zákon "ponúkne vláde a prezidentovi príležitosť brániť suverenitu Ruska pred jej ohrozením".

Súčasne dodal, že právni experti skúmali súlad návrhu zákona nielen s ruskou ústavou, ale chcú dosiahnuť, aby bol "jasne v súlade s európskymi normami".

"Akékoľvek sankcie musia byť dvojstranné," uviedol Klišas podľa agentúry RIA Novosti. Zákon by sa mal vzťahovať aj na súkromné firmy a fyzické osoby.

8:51 - Predseda proruskej krymskej vlády Sergej Aksionov dnes vyhlásil, že vedenie Krymu nepovažuje súčasnú vládu v Kyjeve za legitímne, preto zatiaľ nebude reagovať na ponuky začať s poslancami ukrajinského parlamentu rokovania o štatúte polostrova. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.

Aksionov dodal, že ho dnes kontaktovali dvaja predstavitelia Kyjeva. Zatiaľ sa však na ničom nedohodli.

Poslanec ukrajinského parlamentu Nestor Šufrič v stredu podľa agentúry UNIAN informoval o vzniku medziparlamentnej komisie so zastúpením poslancov krymského i ukrajinského parlamentu, ktorá by mala vypracovať návrhy zmien v ústave Autonómnej republiky Krym a návrhy na rozšírenie jej právomocí.

Podľa Aksionova však je nateraz hlavným problémom to, že Simferopol považuje súčasnú vládu v Kyjeve za nelegitímnu. Pripomenul, že o štatúte Krymu rozhodnú jeho obyvatelia v referende a vláda bude ich želanie rešpektovať.

Nelegitímnosť novej krymskej vlády, ako aj všetky jej rozhodnutia deklaroval v utorok oblastný súd v Kyjeve.

Špekulácie o tom, že súčasná situácia na Kryme speje k jeho pripojeniu k subjektom Ruskej federácie, Putin v utorok poprel s tým, že Rusko sa touto otázkou nezaoberá. Zdôraznil, že rozhodnutie o tom môžu prijať jedine obyvatelia Krymu.

7.26 - Dohovor sprostredkovaný 21. februára by mal byť základom pre stabilizáciu situácie na Ukrajine. Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí to povedal šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov šéfke zahraničnej politiky EÚ Catherine Ashtonovej.

V dnes zverejnenom vyhlásení ruský rezort diplomacie uviedol, že na utorkovom stretnutí s Ashtonovou "Lavrov zdôraznil, že normalizácia situácie by mala byť založená na základných princípoch dohody o regulovaní krízy na Ukrajine z 21. februára".

Podľa agentúry Reuters Lavrov povedal, že dohovor predvídal ústavnú reformu, ktorá vezme do úvahy priania všetkých regiónov na Ukrajine.

Lavrov sa dnes v Paríži plánuje stretnúť aj s americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym. Ide o prvé stretnutie šéfov diplomacií USA a Ruska, odkedy Rusko prevzalo vojenskú kontrolu na Kryme, pripomenula agentúra DPA.

6:58 - Austrália poskytne dočasný azyl Ukrajincom, ktorým majú vypršať víza a museli by sa tak vrátiť do vlasti, ktorá v súčasnosti čelí nepokojom.

6:00 - Americký prezident Barack Obama v utorok v noci telefonoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, aby spoločne prediskutovali vypätú situáciu na Ukrajine a možné riešenie konfliktu. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa Omamovho kabinetu.

Ten agentúre ďalej prezradil, že Obama potvrdil, že v súvislosti s postupom ruskej vlády na ukrajinskom Kryme sa nemieni zúčastniť plánovaného stretnutia skupiny G8, ktorej členom je aj Rusko, v júni tohto roka, kým Rusko nezmení svoj postoj voči Ukrajine. Spomínané stretnutie sa má uskutočniť Soči.

Čo sa týka možného východiska z krízovej situácie na Ukrajine, štátnici naznačili, že takéto riešenie si bude od Rusov vyžadovať priamu spoluprácu s novou ukrajinskou vládou, ktorá vzišla z rozsiahlych protestov proti režimu pro-ruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Agentúra Reuters dopĺňa, že Obama ako jedno z možných východísk navrhuje, aby sa ruské jednotky rozmiestnené na Kryme stiahli na svoje základne na polostrove, aby sa znížil počet ruských vojakov na Kryme na 11.000, ako to stanovuje dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou a aby sa povolil vstup medzinárodným pozorovateľom, ktorí by dohliadali na dodržiavanie ľudských práv početnej ruskej menšine na polostrove.

Britský Telegraph vo svojom online vydaní dodáva, že Nemecko by v tomto procese mohlo zohrať úlohu mediátora.