Išlo o najväčšiu jadrovú katastrofu v histórii.
Ani 28 rokov nie je dostatočne dlhý čas na to, aby boli ľudia po jadrovej katastrofe zdraví. Tieto fotografie sú mementom toho, že človek nie je všemohúci. Ľudia z tejto oblasti si v génoch nosia a aj budú nosiť nešťastie stále v sebe.
Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v jadrovej elektrárni v ukrajinskom Černobyle, vtedy časti Sovietskeho zväzu. Šlo o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. Počas riskantného pokusu došlo k prehriatiu a následnej explózii jedného z reaktorov. Do vzduchu sa uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval západnou časťou Sovietskeho zväzu, Východnou Európou a Škandináviou, do celej severnej pologule.
Rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska boli ťažko kontaminované, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie viac než 350-tisíc ľudí. Doteraz nie je jasné, koľko obetí si havária vyžiadala. Hovorí sa aj pol milióna obetiach. Katastrofa a jej dopad sú dodnes predmetom skúmania.
Akadémia vied v New Yorku vydala v roku 2009 preklad rozsiahlej štúdie z roku 2007, ktorá tvrdí, že do roku 2004 zomrelo na následky havárie viac ako 985-tisíc ľudí, z toho 170-tisíc v Severnej Amerike. Len v Bielorusku sa medzi rokmi 1990-2004 zvýšila celková úmrtnosť o 43 percent.
V analyzovaných materiáloch bol u ľudí v dôsledku rádioaktivity zistený nárast výskytu rakoviny štítnej žľazy, leukémie a ostatnej rakoviny. Taktiež aj ochorenia dýchacích ciest, zažívacieho traktu, krvného obehu, svalov, kostí, kože, reprodukčných orgánov, nervovej, abnormality imunitného systému (alergie, infekcie, zmeny v lymfocytoch), genetické a chromozómové odchýlky, predčasné starnutie a postihnutie zmyslových orgánov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
