Katolíci aj pravoslávni slávia Veľkú noc výnimočne spoločne. Silnejú hlasy volajúce po tom, aby to tak aj zostalo

Katolíci aj pravoslávni slávia Veľkú noc výnimočne spoločne. Silnejú hlasy volajúce po tom, aby to tak aj zostalo
Pápež František a hlava ruskej pravoslávnej cirkvi Patriarcha Kirill na archívnej snímke z roku 2016. Zdroj: Profimedia.sk

Stanovenie spoločného dátumu slávenia Veľkej noci dlhodobo presadzuje aj pápež František. V rámci úsilia o nájdenie spoločného dátumu sa v ostatných desaťročiach diskutovalo o štyroch návrhoch.

Veľká noc je najväčším kresťanským sviatkom, ktorý si veriaci po celom svete pripomínajú už takmer dve tisícročia. Výpočet jej dátumu je však v pravoslávnej a katolíckej cirkvi rozdielny. Tento rok, po ôsmich rokoch, sa termíny prekrývajú a sviatky tak oslavujú spoločne. V posledných rokoch silnejú hlasy, ktoré volajú po tom, aby to tak zostalo natrvalo.

Veľkonočná nedeľa tento rok pripadla na 20. apríla. Slávi sa v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca, ktorý nastane po jarnej rovnodennosti. U pravoslávnych veriacich však musí tomuto dátumu predchádzať ešte jedna udalosť – židovský sviatok Pesach, pretože podľa tradície sa Kristovo zmŕtvychvstanie udialo práve v tom období. V praxi sa tak dátum Veľkej noci vo východnej a západnej cirkvi môže líšiť až o štyri týždne.

Zjednotenie a rozkol

Spoločný termín slávenia Veľkej noci bol ustanovený ešte v roku 325 na Nicejskom koncile. Predtým rôzne kresťanské spoločenstvá slávili sviatok v odlišných dátumoch. Koncil rozhodol, že Pašie sa budú sláviť v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti.

Nový rozkol nastal v roku 1582, keď pápež Gregor XIII. (1572 – 1585) zreformoval počítanie času v juliánskom kalendári, ktorý bol v platnosti od čias Júlia Cézara. Reforma mala lepšie zohľadniť reálne striedanie ročných období – a tým sa začal písať príbeh gregoriánskeho kalendára.

Väčšina východných kresťanov však nový kalendár neprijala, čo viedlo k situácii, keď Veľká noc niekedy pripadá na ten istý deň, no v iných prípadoch ju východní kresťania slávia až o štyri týždne neskôr.

Juliánsky kalendár, ktorý kresťania používajú od štvrtého storočia, sa čoraz menej synchronizoval so skutočným slnečným rokom. Dátum 21. marec – všeobecne považovaný za deň jarnej rovnodennosti na severnej pologuli – sa tak postupne vzďaľoval od skutočnej rovnodennosti.

Protestanti sa ku katolíkom pripojili až v 18. storočí. V pravoslávnych cirkvách sa podľa krajiny od 20. storočia používa gregoriánsky, starý juliánsky alebo novo-juliánsky kalendár. Pri výpočte dátumu Veľkej noci sa však uplatňuje výhradne juliánsky kalendár – aby sa zabránilo ďalším štiepeniam v pravoslávnom svete, keďže už ani všetky pravoslávne cirkvi neslávia Vianoce v rovnaký deň.

Prečítajte si tiež:

Návrhy na zjednotenie dátumu

V rámci úsilia o nájdenie spoločného dátumu Veľkej noci sa v ostatných desaťročiach diskutovalo o štyroch návrhoch.

Jedným z nich bolo, aby všetky cirkvi vypočítavali dátum Veľkej noci podľa gregoriánskeho kalendára. 

Ďalším návrhom bolo, aby sa všetky kresťanské cirkvi dohodli na dátume Veľkej noci podľa juliánskeho kalendára. A tak dátum Veľkej noci by pre Západ už nepripadal medzi 22. marec a 25. apríl, ale medzi 4. apríl a 8. máj.

Ďalším návrhom bol tzv. aleppský model z roku 1997, ktorý do značnej miery zodpovedá gregoriánskemu kalendáru, no ponecháva presné určenie začiatku jari platnému stavu vedeckého výskumu.

V prvej polovici 20. storočia začal na popularite naberať návrh, že Veľká noc sa vypočíta úplne nanovo a potom sa bude konať vždy v druhú aprílovú nedeľu.

Tento dátum vychádza z rozšíreného názoru, že historickým dňom Ježišovej smrti bol 7. apríl roku 30. 

Prečítajte si tiež:

Pápež František prejavil ochotu prevziať pravoslávny dátum

Stanovenie spoločného dátumu slávenia Veľkej noci dlhodobo presadzuje aj pápež František, ktorý sa už v roku 2015 obrátil na patriarchov Moskvy a Konštantínopolu s apelom, aby spoločne hľadali riešenie. Dokonca prejavil ochotu prijať pravoslávny dátum. Pripomenul, že Katolícka cirkev je na takéto riešenie pripravená už od čias pápeža Pavla VI.

Pápež František vyzval k stanoveniu spoločného dátumu slávenia Veľkej noci pre všetkých kresťanov aj počas tohtoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov (18. - 25. január), počas ktorého sa pozornosť sústredila na oslavy 1700. výročia Nicejského koncilu.

Uviedol, že katolícka cirkev je pripravená prijať dátum, ktorý by si všetci želali. Dodal, že by to bol „dátum jednoty“. Informoval o tom portál Vatican News.

„Opakujem svoju výzvu všetkým kresťanom, aby táto konvergencia prispela k rozhodujúceho kroku smerom k jednote okolo spoločného dátumu Veľkej noci,“ vyzval pápež.

Slovákov sme sa pýtali, ako budú stráviť veľkonočné sviatky. Pozrite si reportáž z 19. marca.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Cirkev

Dôležité udalosti