Pre jednu raketu ani nevstane z postele, po tej, ktorá dopadla na jeho ulicu, mu hodiny pískalo v ušiach. Dávid žije v Izraeli už 10 rokov a hovorí, že človek si zvykne aj na letecké poplachy.
Je to scenár, ktorý sa opakuje roky. Irán tajne pracuje na svojom jadrovom programe, obohacuje urán a približuje sa k momentu, kedy ho bude môcť vojensky využiť. V tom momente však prichádza útok izraelskej armády, ktorá program ochromí a vracia vývoj späť.
Irán prvýkrát za 20 rokov nesplnil svoje záväzky týkajúce sa nešírenia jadrových zbraní. Keď v piatok Izrael zaútočil na iránske jadrové kapacity, nešlo optikou židovského štátu o nevyprovokovaný úder. Išlo o existenčnú a bezprostrednú hrozbu pre Izrael.
„Absolútne. O nevyhnutnosti útoku niet pochýb. V izraelskej spoločnosti, aj naprieč politickým spektrom, v tomto panuje zhoda,“ hovorí Dávid Polák - Slovák, ktorý už 10 rokov žije na predmestí izraelského Tel Avivu.
Paradoxné na celej situácii je, že aj keď vzťahy medzi iránskym režimom a izraelskou vládou sú dlhodobo na nože, mnohí Iránci, najmä tí žijúci v exile, necítia k Izraelu nenávisť.
„V Izraeli žije veľká komunita iránskych Židov, ktorí si aj naprieč generáciami udržiavajú kontakty s domovinou. Moja osobná skúsenosť je však z Bratislavy – viezol ma taxikár z Iránu. Keď som mu povedal, že letím domov do Izraela, bol úplne nadšený. Rozprával mi, ako jeho otec spomínal na časy, keď medzi Iránom a Izraelom panovali výborné vzťahy, vraj chodievali na dovolenky na izraelské pláže. Iránci a Izraelčania si sú bližší, než sa môže zdať,“ myslí si Polák.
Blízkovýchodné krajiny sa navzájom ostreľujú od piatku minulého týždňa, keď izraelská armáda prvýkrát zaútočila na ciele spojené s iránskym jadrovým programom.
V sobotu preniklo niekoľko rakiet cez izraelskú protivzdušnú obranu a zasiahli Tel Aviv, pričom tento útok si vyžiadal aj niekoľko obetí.
„Sobotné útoky boli brutálne. Treba povedať, že iránske rakety sú úplne iná liga ako tie trubky, ktoré na nás posielal Hamas z Gazy. Aj tie, čo zachytí protivzdušná obrana, predstavujú riziko kvôli obrovským kusom šrapnelov. Nechcem hovoriť o detailoch zásahov, keďže nás vláda prostredníctvom civilnej obrany vyzvala, aby sme nezdieľali na sociálnych sieťach a v médiách konkrétne informácie o dopadoch. Ale môžem povedať, že škody boli obrovské,“ priblížil Dávid.
V pondelok ráno dopadla jedna z rakiet priamo v ulici, v ktorej býva. Zasiahla obytný dom, tlaková vlna zničila okná v širokom okolí.
„Ohromná rana, ešte hodiny po útoku mi pískalo v ušiach. Hneď po skončení výstrahy som bežal na miesto dopadu. Príšerný pohľad – nikomu to neprajem. Našťastie máme špičkový systém a záchranné tímy boli na mieste do piatich minút. Napriek tomu tam zomrelo päť ľudí,“ opísal desivý zážitok.
Irán zaútočil na Izrael aj v apríli. Zatiaľ čo vtedy však išlo o zásahy, ktorých cieľom nebolo spôsobiť veľké škody, teraz je podľa Dávida situácia neporovnateľne vážnejšia.
„Vtedy išlo o presne kalibrovanú výmenu úderov, v podstate PR akciu – Irán potreboval ukázať, že „nestratil tvár“, ale zároveň nechcel vyprovokovať Izrael k tvrdej odpovedi. Teraz už sa nikto nebrzdí – Irán do toho ide naplno a je to cítiť. Niektoré salvy, najmä tá sobotná, boli hrozivé. Úprimne, prvýkrát za tých 10 rokov som sa reálne bál, že by som to nemusel prežiť,“ priznáva.
Obrovské krátery po dopade rakiet, zničené výškové budovy a všade záchranári, ktorí sa snažia vytiahnuť preživších z hôr trosiek. Takto vyzerajú niektoré miesta v centrálnom Izraeli, v Tel Avive alebo Haife.
Bilancia iránskych raketových útokov na Izrael je trpká - v stredu (18. 6.) ráno hlásili úrady celkovo 24 mŕtvych a stovky zranených. A to napriek tomu, že židovský štát má zrejme najprepracovanejší systém protivzdušnej obrany na svete. Extrémne dôležitú úlohu preto zohráva ďalší prvok - systém civilnej obrany.
„V tomto konkrétnom konflikte (s Iránom) funguje systém trochu inak ako doteraz. Keďže rakety a drony prichádzajú z veľkej vzdialenosti, naše radary ich zaznamenajú v predstihu – podľa miesta odpalu a typu zbrane máme zhruba 10–20 minút varovanie. V momente, keď Irán vypáli rakety, každý majiteľ izraelského čísla dostane varovnú SMS – veľmi hlasné a nepríjemné upozornenie. Vtedy vieme, že máme pár minút na prípravu a úkryt. Nasleduje poplach a sirény, a pár sekúnd po nich už počuť výbuchy – v tej chvíli by mal byť každý v kryte,“ priblížil Dávid fungovanie systému.
V úkryte by mali zostať až do odvolania poplachu – niekedy je to 10 minút, inokedy aj niekoľko hodín.
Do 90. rokov sa v Izraeli stavali civilné kryty a väčšie bytovky ich mali, ale menšie domy nie. Zmena prišla po tom, čo Sadám Husajn ostreľoval Izrael. Bol prijatý zákon, na základe ktorého už musí mať každý nový dom kryt.
„Odvtedy má každá novostavba tzv. „mamad“ – miestnosť v byte zo špeciálneho železobetónu s pancierovými dverami a oknom. Táto miestnosť slúži ako kryt. Mamad sa však nedá dodatočne dostavať – je súčasťou základnej konštrukcie budovy. V našom dome máme tzv. „miklat“ – štandardný protiletecký kryt pod budovou. Nie je to tam nijako príjemné, ale zatiaľ nás ochránil,“ hovorí Dávid s tým, že v posledných dňoch tam trávil veľké množstvo času.
„V priemere 4-5-krát denne, najčastejšie v noci. Zvyknúť sa dá na všetko, človek je veľmi odolný tvor. Po istom čase sa z toho stane rutina, ale niekde hlboko v hlave ti stále beží myšlienka, že práve tento útok môže byť posledný, že práve teraz môže raketa zasiahnuť náš dom a zostaneme uviaznutí v troskách. Na to sa nedá nemyslieť – dá sa len naučiť si to nepripúšťať,“ doplnil Polák.
Pre ľudí, ktorí to nezažili, je predstava života v krajine, ktorá je prakticky permanentne vo vojnovom stave, mimoriadne stresujúca. Zo začiatku to tak vnímal aj Dávid, ktorý vymenil pokojný život v Bratislave a neskôr v Prahe za nepredvídateľný Blízky východ.
„Zo začiatku je to obrovský stres. Keď som zažil prvý vážnejší konflikt a niekoľkokrát denne na nás padali rakety, nespal som, sotva som niečo zjedol a bol som takmer paralyzovaný – človek zvláda len základné úkony,“ spomína na začiatky v novej krajine.
Môže to znieť prekvapivo, ale dnes, keď Izrael zažíva najhoršie a najintenzívnejšie raketové útoky vo svojej histórii, situáciu znáša oveľa lepšie.
„Dokonca sa už niekedy ani neunúvam utekať do krytu – len sa prevalím na druhý bok a spím ďalej, aj keď znejú sirény. Najmä pri útokoch z Jemenu, kde väčšinou priletí len jedna raketa, ktorá často ani neprenikne do nášho vzdušného priestoru,“ dodáva.
Najväčší zlom v živote Izraelčanov prišiel vlani 7. októbra, keď palestínske militantné skupiny pod vedením hnutia Hamás a Islamského džihádu spustili rozsiahlu ofenzívu proti Izraelu z pásma Gazy. Útok si vyžiadal životy najmenej 815 civilistov (vrátane 36 detí) a 379 príslušníkov izraelských ozbrojených síl. Izrael odpovedal inváziou do pásma Gazy, ktorá trvá doteraz.
„Izrael sa zmenil totálne. Zmenila sa atmosféra. Mnohí Izraelčania boli šokovaní tým, ako sa svet takmer okamžite obrátil proti nám, ako sa šíria lži o našej krajine, vojne či politike. Výsledkom je nárast antisemitizmu a pre nás nepochopiteľný boom antisionizmu. Mnohí sa cítia zradení,“ myslí si Dávid.
Aj keď cíti krivdu, neznamená to však, že by súhlasil so všetkými krokmi izraelskej vlády - práve naopak. Zmenila sa aj politická scéna – vo vláde sedia extrémisti, opozícia je nejednotná a to všetko na pozadí najdlhšej a najťažšej vojny v našich dejinách. Ekonomické dôsledky sa už tiež začínajú prejavovať.
„O mne je známe, že Netanjahua nepodporujem a som jeho hlasným kritikom. Netanjahu a jeho strana Likud však nie sú extrémisti – je to štandardná pravicová strana. Netanjahu je všeličo možné, ale rozhodne ho nemožno obviniť z náboženského extrémizmu. Problém je, že má v koalícii extrémistov a je na nich závislé prežitie celej vlády, takže občas musí urobiť nejaký ústupok,“ myslí si Polák.
Najväčšou chybou je podľa neho rétorika extrémistický politikov ako sú Bezalel Smotrič a Itamar Ben-Gvir, ktorá je určená prevažne vlastným voličom. Týka sa najmä podpory ultraortodoxných komunít a problematiky Západného brehu a tamojších osád.
„Ich klamstvá sa potom zneužívajú ako „dôkazy“ niečoho, čo sa v skutočnosti nedeje. Verím, že – podobne ako Kotlebovci na Slovensku – ani títo extrémisti nevydržia viac než jedno volebné obdobie. To by mohlo konečne zlomiť väz politicky aj Netanjahuovi, ktorého hneď po páde vlády čaká niekoľko súdnych procesov. Uvidíme,“ doplnil.
V súvislosti s izraelským postupom v Pásme Gazy sa stále častejšie hovorí o civilných obetiach. Padajú dokonca obvinenia zo zámernej genocídy. Podľa Dávida však ide o tému, ktorá je zneužívaná a takéto obvinenia považuje za nepochopenie situácie.
„Izraelská armáda robí maximum pre minimalizáciu civilných obetí. Správna otázka znie: ,Robí Hamas dosť pre ochranu vlastných civilistov?‘ Odpoveď je jasná: ,nie‘. Hamas ich systematicky zneužíva ako živé štíty. Sú zdokumentované prípady, kde Hamas vraždil vlastných ľudí a potom to zvalil na Izrael. Netvrdím, že v takto extrémne komplikovanom prostredí nedochádza ku kolaterálnym stratám, ale izraelská armáda určite nemá záujem zabíjať civilistov. Mnoho ľudí si však už urobilo názor – často na základe manipulovaných informácií. O to znepokojujúcejšie je, keď tieto nezmysly preberajú aj seriózne médiá,“ dodal na záver Polák.
Dávid Polák svoje názory a postrehy v súvislosti s dianím na Blízkom východe a špeciálne v Izraeli prezentuje aj vo svojom blogu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
