Extrémne horúčavy menia pracovný deň na zdravotné riziko a ukazujú, že jednotné pravidlá v Európe stále chýbajú.
Európske leto už nie je len synonymom pre dovolenku, ale aj pre rekordné horúčavy, ktoré menia bežný pracovný deň na zdravotné riziko.
Od španielskych ulíc po sklady v Nemecku drví extrémne teplo ľudí, ktorí sa snažia udržať infraštruktúru a zásobovanie v chode, píše Euronews.
Tepelný stres neohrozuje len aktuálnym úpalom. Preťažuje srdce, zhoršuje ochorenia dýchacích ciest, spôsobuje poškodenia obličiek a následky sa môžu objaviť až po niekoľkých dňoch.
Medzinárodná organizácia práce odhaduje, že celosvetovo teplo priamo zabije takmer 19-tisíc pracovníkov ročne a milióny ďalších pripraví o zdravie.
Odborníci preto radšej sledujú index WBGT, ktorý zohľadňuje teplotu, vlhkosť, vietor a slnečný žiar. Ak sa hodnota dostane približne nad 29 stupňov Celzia, riziko výrazne stúpa, pri 32 stupňoch Celzia už ide o extrémne ohrozenie.
Najviac trpia ľudia s ťažkou fyzickou prácou pod holým nebom, no v neklimatizovaných budovách môže skolabovať aj úradník.
Jednotlivé štáty reagujú rôzne. Grécko napríklad podľa Reuters 22. júla nariadilo kuriérom, rozvozcom jedla a stavbárom prerušiť prácu od poludnia do piatej popoludní, keď teplota v Aténach presiahla 43 stupňov Celzia. V rovnaký deň museli turisti opustiť Akropolu a desiatky hasičov bojovali s požiarmi v Peleponéze.
Nech ste kdekoľvek, prvým varovaním je vlastné telo. Závrat, únava, nevoľnosť, kŕče či zmätenosť sú signálom prerušiť činnosť, vypiť vodu, zhodiť zbytočné vrstvy a sadnúť si do tieňa. Ak sa človek do pol hodiny neochladí, na rade je lekárska pomoc.
Európska únia síce ukladá zamestnávateľom povinnosť chrániť zdravie pracovníkov, no osobitná smernica o horúčavách stále chýba.
Odborári požadujú lekárske prehliadky pri vysokých teplotách a právo odmietnuť prácu bez postihu, kým nové pravidlá nevstúpia do platnosti.
Na Slovensku sa extrémne teplo rieši vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č. 99/2016. Ak v tieni prekročí 30 stupňov Celzia, firma musí upraviť začiatok smeny, pridávať prestávky, zabezpečiť vetranie, tienenie a pitný režim.
Skrátenie pracovného času sa na výplate neprejaví. Ak zamestnávateľ nedokáže vytvoriť bezpečné podmienky, človek môže odísť a dostať plnú náhradu mzdy.
Dodržiavanie kontrolujú regionálne úrady verejného zdravotníctva a pokuta môže dosiahnuť 50-tisíc eur.
Klimatická kríza naznačuje, že vlny horúčav budú len pribúdať. Kým sa tvorcovia politík dohodnú na spoločných limitoch, zostáva najdôležitejšie vedieť, kedy povedať dosť, vypiť pohár vody a postarať sa o svoje zdravie skôr, než teplo dostane šancu.
Horúčavy negatívne vplývajú aj na našu elektroniku. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
