Turkmenistan sľubuje rýchlejšie víza a chystá sa na prvú vlnu cestovateľov. Kráter Darvaza ešte horí a mramor hlavného mesta sa leskne v púštnom slnku.
Turkmenistan je dlhé roky uzavretou krajinou na okraji cestovateľských máp. Teraz sa však chystá zmeniť svoju povesť. Vláda v apríli 2025 oznámila, že zjednoduší vízové konanie a umožní online žiadosti bez zdĺhavého listu pozvania, píše CNN a portál Traver and Tour World.
Britský organizátor zájazdov Dylan Lupine vysvetlil, že miestni partneri stále čakajú na podrobnosti, no ak systém naozaj odštartuje, počet návštevníkov pravdepodobne prudko vzrastie.
Získanie víz do Turkmenistanu bolo doteraz takmer odstrašujúce. Turisti museli predložiť rezerváciu u štátom schváleného operátora a mesiace čakať na verdikt ministerstva zahraničia.
Krajina sa tým zaradila k najneprístupnejším miestam sveta po boku Severnej Kórey či Eritrey. Paradoxne práve táto nedostupnosť vzbudzovala zvedavosť ľudí, ktorých lákajú geopolitické osobitosti.
Nové pravidlá prichádzajú v čase, keď sa Turkmenistan snaží oživiť ekonomiku a prilákať devízy. Medzinárodné indexy upozorňujú na dlhodobé hospodárske ťažkosti a Ašchabad hľadá partnerov aj za hranicami energetiky.
Nórska autorka Erika Fatland pripomenula, že keď susedný Uzbekistan uvoľnil víza, cestovný ruch tam vzrástol násobne. Podľa nej môže Turkménsko teraz dúfať v podobný efekt.
Najväčším lákadlom zostáva kráter Darvaza prezývaný Brána do pekla. Piesky Karakumskej púšte ukrývajú horiacu priepasť od roku 1971 a hoci plamene slabnú, pohľad na ohnivé dno pri nočnom tichu stále patrí k nezabudnuteľným zážitkom.
Cesta k okraju trvá štyri hodiny terénnymi autami, po ktorých návštevníci nocujú v jurtách a ráno sa prebúdzajú uprostred pomarančových dún.
Od ohnivého krátera je len to len na skok k mramorom žiariacemu Ašchabadu. Hlavné mesto vyzerá ako kulisa z futuristického filmu. Ulice lemujú prázdne široké ulice a stavby, ktoré napodobňujú funkciu ministerstiev.
Budova ropy a plynu pripomína obrovský zapaľovač, atletický štadión zdobí obria zlatá hlava koňa a vnútorné ruské koleso drží svetový rekord.
V klimatizovanom Ruskom bazári ponúkajú predavači kaviár z Kaspického mora, kým v miestnych podnikoch Clever’s Irish Pub či Florida British Pub podávajú vychladené pivo.
Turkmenistan však nie je len mramor a plyn. Ruiny Mervu a Köneürgenču zapísané v UNESCO rozprávajú príbeh bývalej Hodvábnej cesty.
Hlinenými hradbami blúdia púštne vetry a minarety odrážajú poludňajšie slnko. Návštevníci môžu ochutnať fermentované ťavie mlieko chal, ktoré domáci nalievajú s nadšením, no cudzincom zvyčajne na prvý dúšok nechutí.
Pripravovaná vízová reforma stále ponechá podmienku miestneho sponzora, väčšinou formou organizovaného zájazdu.
Režim si tak udrží kontrolu nad pohybom turistov, no zároveň odstráni najväčšiu prekážku na vstup. „Až sa to rozbehne, Turkmenistan môže osloviť každého, kto hľadá niečo, čo ešte nevidel,“ dodal Lupine.
Ak vláda svoje sľuby dodrží, čaká tento stredoázijský štát turistická renesancia. Oheň Darvazy možno raz vyhasne, mramor Ašchabadu však ostane svietiť a starobylé mestá budú ďalej pripomínať časy, keď sa tadiaľto valili karavány.
Pre cestovateľov s chuťou na nepoznané sa tak otvára nová brána do krajiny, ktorá bola dlho schovaná za nepreniknuteľnými hranicami.
Cestovanie v dnešných dňoch ovplyvňujú sociálne siete. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
