Mnohí odborníci poukazujú na Nový Zéland ako príklad, ktorý dokazuje dôležitosť včasného dohľadu a monitorovania červených mravcov ohnivých - invázneho druhu, ktorý spôsobujú veľké škody na ekosystémoch.
Jeho bodnutie je veľmi bolestivé a v extrémnych prípadoch môže spôsobiť aj anafylaktický šok. Práve vďaka tomu získal mravec pôvodom z Južnej Ameriky, ktorý sa postupne šíri do celého sveta, prezývku ohnivý. Tento drobný hmyz však nepredstavuje hrozbu len pre ľudí, ale aj pre celé ekosystémy, píše web stanice CNN.
Obávaný invázny druh červený mravec ohnivý (Solenopsis invicta) začal kolonizovať už aj Európu. Prvú dospelú, reprodukujúcu sa populáciu zaznamenali na Sicílii v Taliansku neďaleko mesta Syrakúzy. Tento objav oficiálne potvrdili vedci v štúdii zo septembra 2023.
Vedci v tejto oblasti zmapovali 88 hniezd importovaných mravcov. Obyvateľ mestečka Avola Giuseppe Battaglia si pamätá začiatok invázie pred dvoma alebo tromi rokmi. V svojej záhrade zbadal mraveniská, ktoré sa však líšili od hniez bežných talianskych mravcov.
Boli menšie, červenšie, početnejšie a ich bodnutie bolo oveľa bolestivejšie. Zanechalo malé pustuly (pľuzgiere podobné vredom), po ktorých zostali jazvy ešte rok po bodnutí. Približne v tom istom čase vedci začali vyšetrovať správy o novom druhu mravcov na ostrove. Zistili, že invázny druh mravca sa v tejto oblasti vyskytuje najmenej od roku 2017.
Na Sicílii začal v júni 2025 program na ich vyhubenie. Pod vedením regionálnej vlády a talianskeho ministerstva životného prostredia, spolu s vedcami z univerzity v Catanii, má za cieľ zabrániť ďalšiemu šíreniu mravcov v Európe a vyhubiť tento druh na ostrove.
Invicta, druhá časť vedeckého názvu týchto mravcov, je latinský výraz pre slovo neporaziteľný. Prívlastok je odvodený od toho, že sa tento druh zdá byť nekontrolovateľný a ťažko zvládnuteľný.
Kolónia ohnivých mravcov môže obsahovať až 500 000 robotníc. Na jej zničenie je nevyhnutné zabiť aj kráľovnú, ktorá dokáže naklásť až 1 500 vajíčok denne.
Červené mravce ohnivé spôsobujú veľké škody na ekosystémoch. Tento druh je všežravý. Loví iné druhy mravcov, ako aj iný hmyz, plazy a obojživelníky, ako sú žaby a jašterice, a dokonca aj malé cicavce. V USA bolo zdokumentované, že napádajú hniezda spevavých vtákov, útočia na vajcia a mláďatá a požierajú ich.
V Austrálii už majú tieto invázne mravce významný vplyv na ikonické druhy krajiny. Zraniteľne sú najmä koaly, pomalé zvieratá, ktoré sú voči dravým vlastnostiam tohto mravca bezbranné. Ohrozené sú dokonca aj ježury austrálske, ktoré sa špecializujú na lov termitov a mravcov. Vedci čoraz častejšie nachádzajú mŕtve ježury na mraveniskách importovaných mravcov.
Mravce ničia korene rastlín a sadeníc, ako sú sójové bôby a konope, čo ovplyvňuje biodiverzitu a poškodzuje poľnohospodárske plodiny. V Číne červený dovezený mravec znižuje úrodu fazule mungo a jedovaté bodnutia mravcov decimujú hospodárske zvieratá. Mnohí čínski poľnohospodári, ktorým bodnutia spôsobovali zdravotné komplikácie, radšej prestali obrábať svoju pôdu.
Červené ohnivé mravce hryzú aj bodajú, pričom sa zachytávajú svojimi čeľusťami a potom opakovane bodajú žihadlom v brušku. Žihadlo je to, čo vstrekuje ich jed, ktorý spôsobuje bolestivý, pálivý pocit a často vedie k pustulám alebo pľuzgierom, ktoré sa môžu pri škrabaní zapáliť.
Pokusy o kontrolu tohto druhu sú nákladné. V USA sa odhaduje, že mravce spôsobujú ročne škody vo výške viac ako 6 miliárd dolárov na opravách, zdravotnej starostlivosti a nákladoch na kontrolu, zatiaľ čo Austrália sa zaviazala vynaložiť 600 miliónov austrálskych dolárov na obdobie štyroch rokov na pomoc pri ich vyhubení.
Ide však iba o zlomok toho, čo by stálo, keby sa invázne mravce naďalej šírili. V súčasnosti sa tento druh vyskytuje prevažne v štáte Queensland, ale podľa prognóz programu by sa tieto invazívne mravce mohli bez zásahu rozšíriť až na 97 % územia krajiny a spôsobiť škody vo výške až 2 miliardy austrálskych dolárov ročne.
Aj Sicília už pociťuje niektoré dôsledky tejto invázie. Štátna škôlka v provincii Syracuse bola zatvorená a rady mladých stromčekov pôvodných druhov, ktoré boli kedysi určené na zalesňovanie, čakajú na likvidáciu.
Keď CNN navštívilo toto miesto, vedci z univerzity v Catanii odhalili korene jednej rastliny a z pôdy sa vynorila kolónia mravcov. „To poukazuje na potenciálne nebezpečenstvo. Môžu sa prenášať ako stopári na akomkoľvek druhu ovocia alebo rastlinného materiálu,“ hovorí entomologička Lucia Zappalà.
Výskumníci pozorovali, že v oblastiach s vysokou hustotou červených importovaných mravcov je často prítomných oveľa menej pôvodných druhov mravcov alebo žiadne. Časom by to podľa odborníka na poľnohospodárske biotechnológie Roberta Cataniu ovplyvnilo celý ekosystém: došlo by k narušeniu prirodzenej rovnováhy a ovplyvnilo by to rastliny a zvieratá, ktoré sú závislé od pôvodného hmyzu.
Na vojenskom cintoríne na okraji Syrakúz, najsevernejšom mieste, kde boli mravce zaznamenané, sú hniezda veľmi rozšírené. Výskumný tím, ktorý chcel zistiť hustotu výskytu tohto druhu, rozmiestnil pozdĺž hrobov skúmavky s kúskom frankfurtskej klobásy ako návnadou. Do pol hodiny boli všetky pokryté červenými dovezenými mravcami.
Cieľom programu na ich vyhubenie je, ako vysvetlila Zappalà, vytvoriť ohraničenie od vonkajšieho okraja známeho zamorenia a postupne sa presúvať dovnútra, kde sa ošetrujú cieľové oblasti.
Návnada – obsahujúca kukuričnú múčku a sójový olej, ktoré mravce priťahujú, a insekticíd nazývaný indoxakarb – sa aplikuje do každého hniezda alebo do lokalizovaných oblastí, kde sa mravce vyskytujú.
Mravce odnesú návnadu späť do hniezda, kde ju zjedia kráľovné, čo pomáha zničiť celú kolóniu.
Vedci sa však obávajú, že vzhľadom na vysokú hustotu mravcov je úplné vyhubenie nepravdepodobné a aj napriek veľkej snahe hrozí, že sa začnú šíriť aj do pevninskej Európy.
Mnohí odborníci poukazujú na Nový Zéland ako príklad, ktorý dokazuje dôležitosť včasného dohľadu a monitorovania. Táto krajina však mala výhodu: už mala zavedené prísne pravidlá biologickej bezpečnosti, históriu národných programov dohľadu nad škodcami a invaznymi druhmi a široké povedomie občanov.
„Novozélanďania si veľmi dobre uvedomujú prítomnosť dovezených predátorov a to, čo môžu spôsobiť,“ povedal Phil Lester, profesor biológie na novozélandskej Victoria University of Wellington. „Biosekurita je tu vysokou prioritou – sme uprostred ničoho... a sme hrdí na našu biodiverzitu a vynakladáme určité úsilie na kontrolu invazívnych druhov.“
V Taliansku to tak nebolo. Vedci narazili na tento druh potenciálne roky po tom, čo sa tu prvýkrát usadil, a snahy o jeho vyhubenie začali až dva roky po oficiálnom zdokumentovaní tohto druhu.
Červený importovaný ohnivý mravec je zaradený do zoznamu inváznych nepôvodných druhov Európskej únie s najvyššou prioritou, a preto sú všetky krajiny EÚ povinné vynaložiť úsilie v oblasti dohľadu a okamžite nahlásiť mravce, keď ich zistia.
Sicília je v prvej línii invázie ohnivých mravcov v Európe. Ak sa jej nepodarí obmedziť ich šírenie, ohrozených bude viac krajín. Vedci dúfajú, že potenciálne nebezpečenstvo podnieti zvyšok kontinentu k akcii – čo povedie k silnejším politikám biologickej bezpečnosti, zvýšeniu preventívneho úsilia a koordinovaným krokom.
Ľudstvo má v boj proti tomuto dravému ohnivému mravcovi jednu veľkú výhodu. Jeho nepríjemné bodnutie a preferencia hniezdenia vo vlhkých, zavlažovaných oblastiach v blízkosti ľudí znamená, že jeho invázie vo všeobecnosti nezostanú bez povšimnutia.
Ak budú kompetentní ostražitý a budú konať rýchlo, „neporaziteľné“ mravce by mohli byť porazené, konštatuje CNN.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o inváznom komárovi japonskom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
