Tlak Washingtonu na Madurov režim v posledných týždňoch narastá. Ak by USA podnikli priamy útok na Venezuelu a došlo by k zmene vlády, existuje niekoľko možných scenárov budúceho vývoja.
Venezuela masívne mobilizuje vojakov aj ľudové milície a snaží sa od svojich ideologických spojencov získať zbrane, ktorými by mohla vzdorovať USA v prípade útoku.
Autoritársky režim Nicolása Madura rozmiestnil po celej krajine tisíce rakiet. Caracas má však k dispozícii najmä zastarané zbrane, s ktorými by pri konfrontácii s najmodernejšou armádou sveta veľa nezmohol. Podľa agentúry Reuters sa preto Venezuela v prípade amerického útoku bude snažiť rozpútať partizánsku vojnu.
Venezuela začiatkom týždňa oznámila, že zmobilizovala takmer 200-tisíc vojakov na dvojdňové manévre zamerané na zlepšenie pripravenosti ozbrojených síl. Manévre sú súčasťou plánu národnej obrannej iniciatívy Independencia 200, ktorý v septembri predstavil prezident Nicolás Maduro.
Ide o reakciu na „imperialistickú hrozbu“ a prítomnosť amerických vojsk v Karibiku, uviedol v utorok minister obrany Vladimir Padrino.
Washington tvrdí, že cieľom jeho vojenskej prítomnosti je bojovať proti zločineckým organizáciám a chrániť USA pred vstupom nelegálnych drog.
V uplynulých mesiacoch vykonali Spojené štáty v Karibiku aj Tichom oceáne viacero útokov na lode údajne pašujúce drogy, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí.
Trump v rozhovore pre televíziu CBS uviedol, že hoci Spojené štáty vojnu s Venezuelou neplánujú, dni jej prezidenta Nicolása Madura sú však spočítané. Trumpova administratíva tvrdí, že venezuelský prezident je šéfom drogového kartelu. Nicolás Maduro tieto obvinenia odmietol a trvá na tom, že Venezuela je proti svojej vôli využívaná ako trasa pre pašovanie kokaínu z Kolumbie.
Tlak Washingtonu na Madurov režim v posledných týždňoch narastá. Donald Trump podľa denníka The New York Times v októbri povolil CIA viesť tajné operácie vo Venezuele s tým, že agenti dostali aj zelenú na zabíjanie.
Dramaticky sa tiež zvyšuje prítomnosť amerických vojsk v Karibiku. Tento týždeň dorazila do Karibiku najväčšia vojnová loď sveta USS Gerald R. Ford spolu so svojou podpornou skupinou ďalších plavidiel. Tie sa pripojili k ôsmim vojnovým lodiam a jadrovej ponorke, ktoré v oblasti hliadkujú už dva mesiace.
Vojnové lode by však v prípade konfliktu zohrávali iba podpornú úlohu. Americká armáda by podľa denníka The New York Times prevýšila konvenčné sily Venezuely nasadením bombardérov B-52, bezpilotných lietadiel Reaper a elitných špeciálnych jednotiek, ako sú Night Stalkers.
Madurova armáda je slabo vycvičená, slabo platená a vojaci sú tak náchylní k dezercii. „V konvenčnej vojne by sme nevydržali ani dve hodiny,“ povedal agentúre Reuters zdroj blízky vláde.
Caracas sa preto už roky pripravuje na asymetrickú vojnu a v prípade amerického útoku plánuje začať partizánsku vojnu alebo vyvolať chaos, píše agentúra Reuters.
Partizánska obrana by zahŕňala malé vojenské jednotky, ktoré by vykonávali sabotáže a iné partizánske taktiky. Druhá stratégia, nazývaná „anarchizácia“, by využívala spravodajské služby a ozbrojených stúpencov vládnucej strany na vyvolanie nepokojov v uliciach hlavného mesta, čím by sa Venezuela teoreticky mohla stať nezvládnuteľnou pre zahraničné sily.
Zdroje agentúry Reuters však zároveň dodávajú, že tieto stratégie majú malú šancu na úspech a ide skôr o propagandu. Aj keď Caracas tvrdí, že do vojenského cvičenia sa zapojilo 200-tisíc vojakov, podľa CNN má venezuelská konvenčná armáda celkovo iba 123-tisíc mužov a žien.
Rusko v minulosti dodávalo Venezuele zbrane, ale väčšina vybavenia je desaťročia stará. V roku 2000 Caracas zakúpil asi 20 ruských stíhacích lietadiel Suchoj. Ruské vrtuľníky, tanky a rakety schopné zničiť nízko letiace lietadlá sú tiež zastarané, píše agentúra Reuters.
Jeden zdroj uviedol, že Venezuela už nasadila 5 000 ruských rakiet Igla po celej krajine. Tieto však podľa vojenského analytika Jana Kofroňa z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity nie sú až tak dôležité.
„Rakety Igla nebudú mať veľký význam, aspoň v prvej fáze (potenciálneho amerického útoku). Určite môžu pomôcť udržať Američanov, najmä ich vrtuľníky, na diaľku, ale bez solídneho pokrytia vzdušného priestoru väčšími systémami s väčším dosahom nebudú mať veľký vplyv,“ povedal Kofroň pre web stanice ČT24.
Maduro už požiadal Moskvu o pomoc v súvislosti s rastúcim napätím medzi Caracasom a Washingtonom. Konkrétne požiadal Kremeľ o opravu lietadiel Suchoj, modernizáciu radarových systémov a dodávky protivzdušných raketových systémov pre latinskoamerických spojencov. Rusko však má svojich problémov dosť, čoho dôkazom je aj opustenie svojho sýrskeho spojenca Bašára Asada, ktorého režim nechalo napospas povstalcom.
Začiatkom tohto týždňa Alexej Žuravlev, prvý podpredseda obranného výboru Štátnej dumy, povedal ruskému denníku Gazeta, že Moskva už posiela do Venezuely systémy S-300VM (Antej-2500), Pancir-S1 a Buk-M2E, ktoré podľa neho boli v októbri dovezené ruskými transportnými lietadlami Il-76. Fakt, že spomenul práve lietadlá, je však veľavravný a napovedá, že nejde o veľké počty.
„Inak by sa všetko (väčší počet systémov) muselo prepravovať po mori. Dokonca aj v prípade systémov S-300 by som chcel vidieť, ako ich prepravujú letecky, pretože sú to veľké, objemné rakety, pravdepodobne v nejakých kontajneroch, takže nie je to tak, že by sa nedali prepravovať, ale bolo by to veľmi komplikované,“ poznamenal český expert.
Zuravlev nevylučuje dodávku rakiet Orešnik, ktoré sú ruskými hypersonickými raketami schopnými niesť jadrové zbrane. Raketa má údajne dosah takmer 5 500 kilometrov. Ak by bola vypálená z Venezuely, mohla by dosiahnuť mnohé časti kontinentálnych Spojených štátov.
Maduro nedávno požiadal o pomoc aj Peking a nalieha aby čínske firmy urýchlili výrobu objednaných radarových detekčných systémov. Venezuela zároveň pracuje na nákupe dronov z Iránu.
Ak by USA podnikli priamy útok na Venezuelu a došlo by k zmene vlády, existuje niekoľko možných scenárov budúceho vývoja.
Niektorí experti poukazujú na hlboké ideologické rozdelenie venezuelského spoločenstva. Venezuela sa však líši od krajín ako Líbya alebo Sýria, kde existujú sektárske napätia. Preto sa neočakávajú bratovražedné boje.
Situáciu by však mohli využiť povstalecké skupiny zo susednej Kolumbie, ktoré už pôsobia v niektorých častiach Venezuely.
Ak by sa Spojeným štátom podarilo zosadiť venezuelského prezidenta Nicolasa Madura, následný kolaps ropných trhov by mal závažné dôsledky pre Rusko aj Saudskú Arábiu. Tvrdí to britský denník The Telegraph podľa ktorého by sa zaplavenie trhu lacnou venezuelskou ropou viedlo k situácii, kedy by Rusko, ktoré je od príjmov z predaja fosílnych palív závislé, nebolo schopné financovať vojnu na Ukrajine.
Obrovské zásoby ropy vo Venezuele sú stredobodom pozornosti súčasnej americkej administratívy. Venezuela má najväčšie potvrdené zásoby ropy na svete, odhadované na 303 miliárd barelov.
Napriek tomu karibský štát zo svojich zásob prakticky nič nezarába. Jeho vývoz ropy má hodnotu len 4 miliardy dolárov ročne, zatiaľ čo Saudská Arábia vyváža ropu v hodnote 180 miliárd dolárov a Rusko 120 miliárd dolárov.
Madurov ľavicový režim nie je schopný využívať svoje ropné bohatstvo, čiastočne kvôli sankciám USA. Podľa denníka The Telegraph by nová vláda podporovaná USA mohla v tejto oblasti dosiahnuť oveľa lepšie výsledky a oživiť venezuelský ropný priemysel.
A aj keby sa to nestalo okamžite, konečným výsledkom by bol prílev lacnej venezuelskej ropy na svetový trh. Globálna cena ropy by mohla klesnúť zo súčasných 60 dolárov za barel možno až na polovicu tejto sumy, píše The Telegraph a dodáva, že takýto vývoj by mohol viesť aj k zrúteniu ruskej ekonomiky.
V priloženom videu si môžete pozrieť príspevok o boji USA s loďami pašerákov drog pri pobreží Venezuely:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
