Rozhodli sa darovať svoje vajíčka, aby pomohli neplodným párom. Okrem dobrého pocitu odišli z kliník aj s finančnou kompenzáciou vo výške tisíc eur. Rozprávali sme sa so ženami, ktoré pomohli druhým splniť si sen o rodičovstve a zároveň priznávajú, že benefity darovania pre nich boli aj praktickou pomocou. Nové legislatívne zmeny však čoskoro môžu upraviť systém kompenzácií aj evidenciu darkýň.
Pre niektoré ženy ste jedinou možnosťou, ako otehotnieť. Staňte sa darkyňou, pomôžte neplodným párom splniť si sen o rodine a získajte 1000 eur a možnosť vyhrať luxusný pobyt.
Takto niektoré kliniky asistovanej reprodukcie oslovujú potenciálne darkyne oocytov, ženských pohlavných buniek, ktoré poznáme aj pod slovom vajíčka.
Ide o príležitosť, ako pomôcť párom, ktoré majú problémy s počatím dieťaťa. Ako uvádzajú niektoré kliniky, pre viaceré ženy je to dokonca jedna z posledných možností, ako sa stať matkami.
Ak im predčasne zlyhajú vaječníky alebo je ich funkcia oslabená, či kvalita vajíčok nízka, potrebujú oocyty od darkyne. Túto možnosť zvyknú využívať aj ženy po chemoterapii či rádioterapii.
„Je to moderný výdobytok vedy, ktorý pomáha neplodným párom. Ako lekár túto možnosť asistovanej reprodukcie hodnotím pozitívne,“ povedal gynekológ a pôrodník gynekologickej ambulancie FN Nitra Teodor Kapusta.
Ako uvádzajú kliniky, darkyniam poskytujú špičkovú odbornú starostlivosť, preplatenie nákladov vo výške tisíc eur a bezplatné vyšetrenia, vďaka ktorým sa dozvedia množstvo informácií o svojom zdravotnom stave. Niektoré sľubujú aj darček navyše.
Hoci lekári aj kliniky zdôrazňujú medicínsky prínos a zmysel darcovstva, rozhodli sme sa pozrieť aj na druhú stranu príbehu, a to na skúsenosti samotných darkýň, ktoré sa do tohto procesu rozhodli zapojiť.
Ich dôvody môžu byť rôzne a nemusia sa týkať len ochoty pomôcť párom, ktoré majú problémy s počatím. Pre časť darkýň zohráva úlohu aj finančná kompenzácia.
„Rozprával som sa s viacerými darkyňami a čo sa týka ich motivácie, je to približne rovnomerne rozdelené. Niektorým peniaze navyše naozaj nezaškodia, keď to tak mám povedať, no určite tam je častou motiváciou aj nezištná pomoc neplodným párom,“ hovorí gynekológ o tom, prečo sa niektoré ženy rozhodnú zapojiť do darcovského programu.
„Veľa darkýň tiež hovorí, že majú v okolí minimálne jeden pár, ktorý má s počatím dieťaťa problém. Aj táto osobná skúsenosť je častou motiváciou“ dodal.
Oslovili sme ženy, ktoré v minulosti darovali oocyty a pýtali sme sa ich na to, ako celý postup vyzeral a do akej miery u nich pri rozhodovaní zohrala úlohu ponúkaná kompenzácia či ďalšie benefity.
Respondentky si z dôvodu citlivosti témy želali ostať v anonymite, preto im boli pridelené fiktívne krstné mená. Redakcia ich totožnosť pozná.
Petra sa ako 23-ročná rozhodla darovať oocyty na začiatku tohto roka. Hovorí, že o možnosti sa dozvedela z médií, ale aj z reklamy.
„Všeobecne ma zaujímajú témy reprodukčného zdravia, čiže ak si o tom vyhľadávam informácie, tak mi, samozrejme, budú ponúkať sociálne siete reklamy s podobným obsahom,“ povedala na úvod.
Jej motivácia, pre ktorú sa napokon rozhodla darovať, bola dvojaká. Túto možnosť prehodnocovala už dávnejšie, práve z dôvodu, že chcela pomôcť iným ženám. No napokon ju k samotnému rozhodnutiu presvedčila horšia finančná situácia, v ktorej sa ako mladá študentka ocitla.
„Bála som sa odsúdenia, preto som ľuďom naokolo líčila, že mojím zámerom je pomôcť párom, ktoré majú problémy s počatím. Ale pravda je taká, že som bola dlhší čas bez výplaty,“ hovorí.
Keďže nežije s rodičmi a nemá možnosť ich priamej podpory, rozhodla sa, že spojí faktor pomoci, ale aj finančného prilepšenia.
„Z veľkej časti boli motivátorom peniaze. Na druhej strane, hovorím si, že som mladá, zdravá a plodná, tak prečo by som nepomohla tým, ktorí túžia po dieťati. Spojilo sa to, čo chcem, s tým, čo potrebujem,“ dodala.
Keď sa pýtame na to, či by išla darovať oocyty aj bez možnosti finančnej kompenzácie, tvrdí, že nie.
„A to z niekoľkých dôvodov. Predsa len je to môj biologický materiál, stojí ma to nejaký čas, a ten pre mňa znamená peniaze. Chodila som na vyšetrenia, pichala som si injekcie, bola som na operačnej sále. Keď niekto toto podstúpi, je podľa mňa logické, že si za to vyžaduje peniaze,“ myslí si.
Klinika si jej motiváciu overovala hneď na začiatku, a to dvakrát – cez vstupný dotazník a na úvodnom stretnutí.
Petra tvrdí, že v minulosti čítala článok, v ktorom sa písalo, že ak klinike žena uvedie ako dôvod iba finančnú kompenzáciu, do programu ju nezaradia: „Vedela som, že nemám uvádzať skutočný primárny dôvod, teda peniaze. Povedala som im, že sa týmito témami zaoberám a chcem pomôcť. Financie som nespomínala vôbec.“
Dodáva, že jej tiež povedali, že peniaze dostane až po zákroku, ak bude všetko v poriadku a klinika získa vajíčka. Ak niečo v procese alebo počas samotného odberu nevyjde a klinika od nej nezíska materiál, kompenzáciu jej nevyplatia v plnej výške.
„Vypovedá to však aj o tom, že som nerátala s peniazmi ako so samozrejmosťou. Ak by som nemala aj druhú stránku motivácie, teda pomoc iným ženám, určite by som do toho nešla. Preto, ak niektorá žena zvažuje darovať vajíčka len z dôvodu získania peňazí, určite jej to neodporúčam,“ opisuje.
Operácia skončila úspešne a Petre prišli peniaze ešte v ten deň. Dostala aj poukážku na nákup drogérie v hodnote 25 eur. Klinika jej dodatočne preplatila cestovné náklady.
Tisíc eur teda podľa slov Petry malo pokryť dočasnú stratu príjmu v tom prípade, ak bola z dôvodu vyšetrení a zákroku na nejaký čas práceneschopná a tiež kompenzovať diskomfort, ktorý podstúpila.
Tvrdí však, že všetky jej náklady pokryla suma vo výške približne sto eur. Väčšina kompenzácie jej tak ostala navyše.
„Vyrovnali sa mi dlhy a mohla som žiť bez toho, aby som sa bála, že keď si kúpim napríklad jedlo, miniem veľa peňazí. Mohla som si zabezpečiť plnohodnotnú stravu,“ hovorí, na čo jej poslúžil zvyšok financií.
Celý proces hodnotí od začiatku až do konca pozitívne. Personál kliniky bol podľa jej slov ochotný, profesionálny a milý, celkovo to považuje za dobrú skúsenosť.
Tvrdí, že po vyplnení registračného formulára a úvodného stretnutia sa začali podrobné vyšetrenia, aby si klinika overila, či je zdravotne v poriadku a je vhodnou adeptkou na darovanie.
Robili jej genetické vyšetrenia, pýtali sa na ochorenia a úmrtia v rodine. „Brali mi krv aj moč, robili mi niekoľko rôznych vyšetrení. Po tom, ako vyhodnotili, že je všetko v poriadku, začali sme riešiť hormonálnu stimuláciu vaječníkov, robili mi predoperačné vyšetrenia, EKG, zisťovali, či nemám alergie a podobne,“ opisuje celý proces pred samotným zákrokom.
Ďalej hovorí, že jej vysvetlili, ako si má do spodnej časti brucha aplikovať injekcie na hormonálnu stimuláciu: „Tie som si pichala sama desať dní.“
Nasledovali ďalšie vyšetrenia, ultrazvuk, aplikovala si vyvolávaciu injekciu a na druhý deň išla na zákrok. Všetko prebehlo v poriadku a Petra sa zobudila na svojej izbe. Tri hodiny ju sledovali, potom ju pustili domov.
Ako sama hovorí, o všetkom bola dôkladne informovaná, vrátane možných vedľajších účinkov: „Hovorili mi, že mi môže hroziť hyperstimulačný ovariálny syndróm, embólia, bolesti, v podstate takmer to isté, ako pri užívaní antikoncepcie.“
Rovnako ju informovali aj o všetkých postupoch. Nežiaduce účinky sa nedostavili, Petra popisuje iba miernu bolesť v spodnej časti brucha tesne pred operáciou.
„Bola som pod veľkým dohľadom, ak by sa mi náhodou niečo stalo, ihneď by to riešili. O všetkom som bola veľmi dobre informovaná, dbali na to,“ hovorí s tým, že ak by mala po zákroku komplikácie, mohla by sa dostaviť dodatočne na kontrolu. Nijaké však nemala, preto už na kliniku nešla.
Dodáva, že ešte niekoľko dní po odbere ju kontaktoval personál, či je všetko v poriadku a či sa cíti dobre. Celý proces až po zákrok trval zhruba tri mesiace.
Petra si okrem finančnej kompenzácie, ktorá jej pomohla v neľahkej situácií, z kliniky odniesla aj dobrý pocit, že niekomu skutočne pomohla.
Rovnako sme sa skontaktovali aj s 22-ročnou Monikou, ktorá bola vajíčka darovať už dvakrát. Hovorí, že na tretie darovanie ju oslovila samotná klinika, no rozhodla sa túto možnosť nevyužiť.
„Odmietla som to, keďže som to nerobila pre peniaze. Tým, že tam je aj nejaké riziko, si myslím, že dvakrát som si už svoju úlohu splnila,“ tvrdí s dodatkom, že sa všeobecne venuje dobročinným aktivitám, preto jej primárnou motiváciou bola pomoc.
„O finančnej kompenzácii som dokonca hneď nevedela. Až keď som si zvážila, že by som do toho išla, až neskôr som si načítala, že je možnosť získania peňazí,“ hovorí.
Dodáva, že zároveň chcela získať novú skúsenosť a tiež ju zaujali komplexné vyšetrenia zdravotného stavu, ktoré pred odberom musí podstúpiť: „Sama by som sa k nim tak rýchlo nedostala, sú to drahé vyšetrenia.“
„Povedala som si, že ja niekomu pomôžem a oni mne zase pomôžu tým, že dostanem kompletný obraz o svojom zdraví,“ dodáva.
O možnosti darovať sa dozvedela cez reklamu. I keď ju spočiatku finančná kompenzácia až toľko nezaujímala, hovorí, že rozhodne aj to sa neskôr stalo súčasťou motivácie: „Ale to bolo až na druhom mieste.“
Pri prvom odbere jej zo zariadenia vyplatili tisíc eur. Túto sumu aktuálne ponúka väčšina kliník. Pri druhom odbere jej zaplatili o zhruba dvesto eur viac, no nepamätá si na presnú sumu.
Rovnako ako v Petrinom prípade, lieky a cestovné náklady boli preplácané zvlášť. Tisíc eur teda malo pokryť stratu príjmu, čo však nebol Monikin prípad, keďže sa jej klinika časovo prispôsobila a ona tak nemusela vynechať pracovné povinnosti.
„Nemala som žiadnu stratu príjmu. Celá suma bola pre mňa v podstate navyše,“ tvrdí.
Proces vyšetrení, overenia motivácie a aj zákroku popisuje podobne ako Petra. Všetko prebehlo v poriadku, nijaké komplikácie sa nedostavili pri prvom ani pri druhom odbere.
„Hodnotím to veľmi pozitívne a určite by som to odporučila ďalej, bola to pre mňa veľmi príjemná skúsenosť,“ uzatvorila.
Peniaze, ktoré dostane darkyňa, sú definované ako náhrada nákladov a finančná kompenzácia z toho dôvodu, že priamu finančnú odmenu zákon zakazuje.
„Darovanie orgánov, buniek a tkanív za finančnú odmenu je zakázané. Je možné uhradiť náklady súvisiace s odberom, ktoré vzniknú dotyčnému darcovi alebo darkyni,“ vysvetlil právnik a súdny lekár Peter Kováč.
Čo sa týka sumy, niektoré kliniky uvádzajú, že ju stanovila odborná spoločnosť. Ako dodal Kováč, o oficiálnej odbornej spoločnosti, ktorá by určovala túto výšku, nemá informácie.
„Myslím si, že všetky zariadenia, ktoré realizujú tieto zákroky, si výšku kompenzácie stanovujú interne tak, aby to zahrnulo všetky náklady pacientky, pretože to skutočne nie je jednoduchý proces,“ ozrejmuje.
O vyjadrenie sme požiadali viaceré kliniky.
Zaujímali sme sa aj o to, čo robia v prípade, ak im žena uvedie, že jej motiváciou sú iba financie a do akej výšky vyplatia kompenzáciu vtedy, ak odber napokon neprebehne tak, ako má, a nezískajú od darkyne vajíčka.
Ani jedno pracovisko však neodpovedalo. Z jednej kliniky, ktorá si neželá byť v článku menovaná, prišlo stanovisko, že sa k téme nevyjadria, pretože ide o citlivé záležitosti a svoje darkyne si vážia.
Keďže je darcovstvo zo zákona anonymné, neexistuje centrálny register o darcovských cykloch žien, v ktorom by bolo uvedené, koľkokrát už zákrok absolvovali.
Slovenská legislatíva nepozná mechanizmy, ktoré by počet darovaní obmedzovali. „To, čo zákon nezakazuje, je dovolené. To platí aj v tejto oblasti,“ hovorí Kováč.
Gynekológ Kapusta vysvetľuje, že Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu stanovila maximálne šesť odberov oocytov počas života. Podľa jeho slov však ide o stropovú hranicu. Niektoré zariadenia si určia počet interne, napríklad maximálne tri odbery na jednu pacientku.
V praxi tak počet darovaní v jednotlivých zariadeniach závisí od interných pravidiel kliník a od rozhodovania lekárov pri každom jednom cykle. Avšak zariadenia majú k dispozícii iba interné databázy, ktoré nesiahajú mimo ich vlastného pracoviska a nemajú možnosť si overiť, či žena absolvovala darovanie aj inde.
Pýtali sme sa Ministerstva zdravotníctva SR, či sa v budúcnosti plánujú legislatívne zmeny v súvislosti s evidenciou darkýň a finančnou kompenzáciou.
Komunikačný odbor odpovedal, že členské štáty EÚ do augusta 2027 musia zaviesť register oocytov a „zároveň ich prepojiť na úrovni Únie, aby sa predišlo duplicitným darcovstvám, posilnila sa bezpečnosť a spravodlivosť celého systému.“
V stanovisku sa ďalej uvádza, že tento register nahradí aktuálne interné zoznamy darcov, s ktorými jednotlivé kliniky pracujú. Nariedenie Únie tak „zabezpečí legislatívny rámec jednoznačnej regulácie kvality a bezpečnosti pre darcov aj príjemcov.“
Pýtali sme sa aj na finančnú kompenzáciu. Tá by sa rovnako mala v rámci nariadenia upravovať. „Zavedú sa spravodlivé a udržateľné kompenzačné modely,“ uviedol rezort.
Zatiaľ nevieme, ako sa budúce legislatívne zmeny prejavia v praxi a ako presne sa zmení prístup kliník.
Z doterajšieho fungovania však vyplýva, že aj keď sa jednotlivé skúsenosti darkýň či prístupy pracovísk v niektorých detailoch môžu líšiť, naprieč celým procesom zostáva spoločným menovateľom snaha zabezpečiť bezpečný postup pre ženy, ktoré sa rozhodnú darovať, a zároveň pomoc tým, pre ktorých je darované vajíčko šancou stať sa rodičmi.
Príbehy darkýň ukazujú, že ich rozhodnutia môžu byť motivované rôzne, no vo výsledku je to práve ich ochota podstúpiť náročný proces, ktorý umožňuje mnohým párom naplniť túžbu po rodine.
Na Slovensku priemerne 320 žien ročne otehotnenie vďaka darovaným vajíčkam. Pozrite si, čo ukazujú aktuálne dáta o asistovanej reprodukcii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
