Trinásťročná tínedžerka sa sebapoškodzovala a prosila o pomoc.
Deti pohlcuje temnota. Pribúdajú prípady psychických problémov, s ktorými sa mladí nevedia vyrovnať. Každý piaty tínedžer preto začne so sebapoškodzovaním.
Do redakcie sa nám ozvala znepokojená matka. Našla dcéru s porezanými rukami. Na urgente však nepochodila – poslali ju domov.
„Našla som jej pod vankúšom nožnice a nové rany,“ hovorí matka.
Matka 13-ročnej tínedžerky neváhala a svoju dcéru vzala na pohotovosť. Stalo sa to už druhýkrát za mesiac, hoci sa školáčka lieči u psychiatra, berie antidepresíva a navštevuje aj psychológa. Dievča dokonca samo mamu požiadalo o pomoc.
„Povedala mi, že ak s ňou nepôjdem na urgent, vyskočí z okna. A čo spravíte, keď vás o takéto niečo požiada vlastné dieťa? Termín u lekára by sme hľadali strašne dlho, lenže dcéra potrebovala pomoc hneď,“ vysvetľuje žena.
Spýtali sme sa jej, či sa obávala o život dcéry.
„Áno, inak by som tam nešla. Mojou úlohou ako matky je pomôcť svojmu dieťaťu. Nechcem nakoniec skončiť tak, že pôjdem na jej pohreb,“ hovorí.
Reakcia prijímajúcej lekárky ju prekvapila. Podľa slov matky ich poslala preč.
„V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) je pre nás spätná väzba veľmi dôležitá a každý podnet vždy dôsledne preverujeme. Takýto podnet sme však v NÚDCH nezaznamenali a aj touto cestou chceme ubezpečiť rodičov, že sa na nás môžu s dôverou obrátiť,“ tvrdí hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.
Na urgent však nepatrí každý. Je určený na riešenie akútnych stavov. Detí, ktoré svoje psychické problémy riešia sebapoškodzovaním, je však čoraz viac a sviatočné obdobie je pre nich obzvlášť náročné.
„V tej chvíli je to nástroj, ako premeniť neviditeľnú psychickú bolesť na fyzickú,“ hovorí psychologička Linky detskej istoty Katarína Bubeníková.
„Detí so sebapoškodzovaním je pomerne veľa. Podľa najnovších štatistík ide približne o 16 až 22 percent adolescentov,“ vysvetľuje detská psychiatrička Veronika Husárová z KDZ Calma.
Podobnú situáciu tak zažíva každý piaty tínedžer. Slovensko pritom dlhodobo čelí kritickému nedostatku detských psychiatrov. Na celú republiku ich je približne 50.
„Čakacie doby sú dlhé, približne od troch, štyroch, piatich mesiacov až po rok. Miera urgentnosti stavu závisí od dvoch faktorov – fyzického a psychického. Ak rana vyžaduje chirurgické ošetrenie, rodič by mal ísť na urgent. Pri psychickom stave závisí urgentnosť od úmyslu sebapoškodzovania. Ak bolo spojené so samovražedným úmyslom, ide o stav, ktorý si vyžaduje urgentnú starostlivosť,“ vysvetľuje Husárová.
Mladým ľuďom môžu pomôcť aj nasledujúce kontakty. Sú bezplatné, anonymné a dostupné. Na druhej strane linky sedia odborníci, ktorí si problémy vypočujú bez čakania.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
