Srdce nenosil v hrudi, ale v batohu. Kamil bojoval o život do poslednej chvíle. Zomrel, no krátko pred smrťou zanechal manželke dar.
Srdce nenosil v hrudi, ale v batohu. Čakal na vhodného darcu a transplantáciu. Príbeh Kamila, ktorý sme vám priniesli pred dvomi rokmi, sa neskončil happy endom, no napriek tomu pokračuje.
Kamil sa nakoniec transplantácie srdca dočkal, no jeho telo ju nezvládlo. Zomrel vlani, dva dni pred Vianocami. Jeho blízki si ho navždy budú pamätať ako večného optimistu, ktorý mal aj napriek nepriazni osudu úsmev na tvári. Osud však nielen berie, ale aj dáva, a my sme sa rok po jeho odchode stretli s jeho manželkou Petrou. Tá nám predstavila dar, ktorý jej Kamil tesne pred svojím odchodom zanechal.
„Niekto nosí v ruksaku nákup a ja tam nosím svoje srdce a celý svoj život. Na život s umelým srdcom som si ťažšie zvykal, ale v konečnom dôsledku sa na to dá zvyknúť. Moje umelé srdce sa skladá z vozíka a dvoch motorov – jednej ľavej a jednej pravej komory. Váži 23 kíl,“ povedal nám Kamil Macura v januári 2024.
„Všade musí ísť so mnou. Či je to záchod, hygiena, prechádzka so psom alebo pohyb po samotnom byte,“ dodal.
Do tridsiatich piatich rokov fungoval s kardiostimulátorom, kým mu srdce úplne neskolabovalo. Pracovalo iba na sedem percent. Zalievali sa mu pľúca, zlyhávali obličky a nedokázal prejsť ani desať metrov. Operácia bola nevyhnutná a jej súčasťou sa stal nový kamarát v batohu.
„Do roka by chceli nájsť vhodné srdiečko. Človek si to aj praje, ale zároveň nevie, že keď zavolajú, či povie, že idem alebo nejdem. Lekár mi povedal: ‚Kamil, vždy je to 50 na 50,‘“ zdôveril sa so svojimi obavami.
Kamil sa nakoniec nového srdca predsa len dočkal.
„Bola to radostná správa, ale plná neistoty, čo bude ďalej. Potom dlhé dni strávil v nemocnici, keď bol jeho stav raz lepší, raz horší. A bolo ich 132,“ vysvetľuje manželka Petra Macurová.
„Mali sme aj víziu, že Vianoce už strávime doma, lebo tých Vianoc, ktoré sme spolu strávili doma, bolo oveľa menej ako tých, ktoré sme prežili v nemocnici. Takže na tieto sme sa už veľmi tešili,“ hovorí manželka Kamila.
Vlani, dva dni pred Vianocami, volali z nemocnice, že Kamilovi ostáva iba pár hodín života.
„Došlo k nejakej infekcii v organizme, aj vplyvom náporu množstva liekov a všetkého okolo. Jeho zoslabnuté telo to už v podstate nestíhalo,“ spomína Petra.
Nakoniec svoj boj o život prehral.
„Bol to taký šok, že sa to v priebehu pár dní celé otočilo. Z vízie, že budeme spolu na Vianoce doma, som tu zrazu bola sama,“ hovorí Petra.
Napriek tomu, že Petra ostala vdovou, jej život onedlho nadobudol nové rozmery.
„Myslím si, že tieto Vianoce a už každé ďalšie budú radostné. Aj napriek tomu, čo sa udialo, si ich celá rodina užijeme, lebo to, čo sa stalo za posledný rok, je zázrak. A dostali sme najväčší dar od Boha – volá sa Tadej,“ priznáva vdova po Kamilovi.
„Narodil sa 1. septembra a má netypické meno, ale s krásnym významom – znamená dar od Boha a srdce. Verím, že mu toto meno prinesie šťastie a hlavne zdravie do života,“ hovorí Petra.
V čase, keď Kamil umieral, Petra už nosila pod srdcom ich spoločné bábätko.
„Nevedela som o tom ani ja, dozvedela som sa to až pár dní po tom, čo umrel. Vnútorne som sa strašne tešila, pretože to bolo veľmi vytúžené a vymodlené bábätko. Bude nám Kamila každý deň svojím spôsobom pripomínať. Je to slnko našich dní, lebo po najväčšej búrke, akú sme zažili, prišiel on a rozžiaril nám všetky dni. Je to neskutočné,“ dodala Petra.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
