Už takmer rok povinne triedime textil. Staré oblečenie tak nekončí na skládke, ale v špeciálnych kontajneroch. Zisťovali sme, ako sa obce s novou úlohou vysporiadali.
V Trnavej Hore majú kontajnery na použité šatstvo už od roku 2012.
Poškodený textil ľudia zase vyhadzujú na zberný dvor. Starosta si vedie vlastnú štatistiku. Zo začiatku vyzbierali len 1 a pol tony, v posledných rokoch ľudia vyhodia spolu aj sedem ton oblečenia.
„Aj tak je to veľmi málo, lebo keď to prepočítame na obyvateľa, tak za tento rok to bude len 5,8 kg na obyvateľa, lebo vieme, že toho šatstva, ktoré stojí v našich šatníkoch, lebo šetríme, že ešte to bude niekto nosiť, ešte schudnem, je strašne veľa,“ opisuje Pavel Kravec, starosta obce Trnavá Hora.
Stále viac obcí využíva organizácie, ktoré sa zberu venujú profesionálne. V Ekocharite tento rok vyzbierali 120 ton poškodeného textilu a dve tisíc ton opätovne využiteľného šatstva.
„Toho textilu by bolo vyzbieraného viacej, len tým, že tá služba je naozaj drahá a to spracovanie tohto bytového textilu je náročné aj finančne, tak sa to snažíme nejakým spôsobom udržať na nejakej hranici, aby to nebolo ani drahé,“ prízvukuje obchodný riaditeľ Ekocharita
Tomáš Štefančík.
Nie všade to ale robia poctivo. Niektoré spoločnosti textil zbierajú lacnejšie.
„Lenže tento textil následne nijakým spôsobom nezhodnotia, len ho opätovne vyložia alebo odstránia formou skládky, čo v podstate nedáva v tomto systéme absolútne žiaden zmysel,“ dodáva Štefančík.
Narážajú aj na ďalší problém. Na Slovensku chýba niekto, kto by textil ďalej spracoval. Pripravujú preto veľký závod.
„Bude pri Bratislave a ten by mohol byť ukončený do dvoch rokov. Kapacitne budeme vedieť spracovať približne jednu štvrtinu Slovenska v rámci odpadového textilu,“ uzatvára Štefančík.
Toto je ale len začiatok reformy zberu textilu. Tak, ako pri plaste či skle, sa musí zaviesť rozšírená zodpovednosť. Za triedenie a spracovanie budú v budúcnosti platiť samotní výrobcovia oblečenia.
„Čiže ak je niečo povinné a má sa triediť, tak prax v Európe je taká, že na konci tohto procesu je organizácia, ktorá hradí náklady, nie občan, ale organizácia. Tá organizácia vyberá peniaze od tých, ktorý tento produkt prinášajú na trh,“ tvrdí Božik.
Čo sa neskôr premietne aj do cien oblečenia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
