To, čo máme každý deň na tanieri, môže súvisieť aj so zdravím nášho mozgu. Viaceré dlhodobé výskumy naznačujú, že vysoká konzumácia niektorých potravín a živín je spojená s vyšším rizikom demencie či Alzheimerovej choroby.
Neznamená to, že ak si dáte slaninu, biely chlieb alebo vyprážané jedlo, dostanete demenciu. Väčšina dostupných údajov pochádza z pozorovacích štúdií, ktoré dokážu odhaliť súvislosť, nie však dokázať, že konkrétna potravina ochorenie priamo spôsobila. Na päť skupín potravín, ktoré sa v súvislosti so zdravím mozgu objavujú vo výskumoch, upozornil denník New York Post.
Slanina, klobásy, párky, salámy či niektoré druhy šunky patria medzi potraviny, pri ktorých vedci zaznamenali jednu z najvýraznejších súvislostí. Štúdia založená na údajoch takmer pol milióna ľudí z britskej databázy UK Biobank zistila, že každých ďalších 25 gramov spracovaného mäsa denne bolo spojených so 44-percentným zvýšením relatívneho rizika vzniku demencie. Pri Alzheimerovej chorobe išlo o 52 percent.
Výsledok však neznamená, že človek má po zjedení 25 gramov salámy o 44 percentuálnych bodov vyššiu pravdepodobnosť, že ochorie. Ide o relatívne zvýšenie rizika medzi sledovanými skupinami. Spracované mäso môže obsahovať veľa soli a nasýtených tukov. Vysoký príjem soli môže prispievať k vysokému krvnému tlaku, ktorý patrí medzi známe rizikové faktory problémov s cievami a následne aj kognitívnych porúch.
Prečítajte si tiež:
Pozornosť vedcov priťahujú aj sladené nápoje – napríklad limonády, energetické nápoje, sladené čaje či nápoje s pridaným cukrom. Niektoré predchádzajúce štúdie a ich analýzy našli súvislosť medzi ich vyššou konzumáciou a vyšším rizikom Alzheimerovej choroby. Výsledky však nie sú úplne jednotné.
Veľká štúdia publikovaná v roku 2025 v časopise JAMA Psychiatry sledovala údaje od takmer 11-tisíc Američanov vo veku 65 rokov a viac. Po priemerne takmer 11 rokoch nezistila súvislosť medzi konzumáciou nápojov sladených cukrom ani umelými sladidlami a celkovým rizikom demencie.
Pri tejto skupine preto nemožno tvrdiť, že sladené nápoje samy osebe spôsobujú demenciu. Nadmerný príjem cukru však súvisí s ďalšími zdravotnými problémami, ako sú obezita či cukrovka 2. typu, ktoré môžu ovplyvňovať aj zdravie mozgu.
Ryby sa bežne považujú za súčasť zdravého jedálnička. Rozhodovať však môže aj spôsob ich prípravy. Systematický prehľad výskumov zameraných na cievnu demenciu našiel súvislosť medzi konzumáciou vyprážaných rýb a vyšším rizikom tohto ochorenia. Cievna demencia vzniká v dôsledku poškodenia ciev, ktoré zásobujú mozog krvou.
V jednej zo zahrnutých štúdií bola konzumácia približne štvrť až dvoch porcií vyprážaných rýb týždenne spojená s výrazne vyšším relatívnym rizikom cievnej demencie oproti ľuďom, ktorí ich nejedli alebo ich konzumovali len minimálne. Počet prípadov v tejto konkrétnej analýze však bol malý, preto treba výsledok interpretovať opatrne.
Vyššie riziko cievnej demencie sa v dostupných výskumoch spájalo aj s vyššou konzumáciou ultraspracovaných potravín. Naopak, strava bohatšia na ovocie, zeleninu a rastlinné potraviny bola spojená s nižším rizikom.
Prečítajte si tiež:
Biely chlieb, niektoré druhy pečiva, sladkosti či výrobky z rafinovanej múky dokážu rýchlo zvýšiť hladinu cukru v krvi. Dlhodobo vysoká konzumácia potravín s vysokým glykemickým indexom sa vo výskumoch spája s horším metabolickým zdravím. Cukrovka a problémy s reguláciou cukru v krvi zároveň patria medzi faktory spájané s vyšším rizikom kognitívneho úpadku.
Alternatívou môžu byť celozrnné výrobky a potraviny bohatšie na vlákninu, pri ktorých hladina cukru v krvi zvyčajne nestúpa tak prudko.
Poslednou skupinou nie je jedna konkrétna potravina, ale nasýtené tuky. Vo väčšom množstve ich nájdeme napríklad v tučnom mäse, masle, niektorých plnotučných mliečnych výrobkoch, koláčoch či inom sladkom pečive. Metaanalýza štyroch dlhodobých kohortových štúdií s viac ako 8 600 účastníkmi zistila súvislosť medzi vyšším príjmom nasýtených tukov a Alzheimerovou chorobou aj demenciou.
Pri každom zvýšení denného príjmu nasýtených tukov o štyri gramy bolo relatívne riziko Alzheimerovej choroby približne o 15 percent vyššie. Autori však analyzovali pozorovacie štúdie. Ani tento výsledok preto nedokazuje, že samotné nasýtené tuky Alzheimerovu chorobu spôsobujú.
Prečítajte si tiež:
Pri strave a demencii je dôležitejší celkový spôsob stravovania počas rokov než jedno konkrétne jedlo. Výskumy preto čoraz častejšie sledujú celé stravovacie návyky. S lepším zdravím mozgu sa spájajú najmä jedálničky bohaté na zeleninu, ovocie, strukoviny, celozrnné výrobky, orechy a ďalšie minimálne spracované potraviny.
Vek zostáva jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov demencie a do jej vzniku vstupujú aj genetika, zdravotný stav či životný štýl. Jedálniček je teda iba jednou časťou oveľa väčšej skladačky.
Za potravinami pritom Slováci často vyrážajú aj za hranice. Oplatí sa nakupovať v zahraničí a aké sú rozdiely v cenách? Viac sa dozviete v našej archívnej reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
