Lubok, furma, stolík dedko – slová, ktoré dnes znejú ako z inej planéty. Na Slovensku ich poznajú už iba dvaja ľudia. Jeden z nich, Florián Šavrtka z Liptovských Revúc, ich nielen pozná, ale aj v pokročilom veku stále vyrába lubové košíky.
Nie z vŕbového prútia, ale z čremchy, brestu, javora, duba či liesky. Drevo musí byť rovné a odreže sa až vtedy, keď už mrzne.
Pán Florián Šavrtka má 88 rokov. Bol bača. V zime plietol a dodnes pletie lubkové košíky.
Na jeden veľký ich treba aspoň dvadsaťpäť. Narezané drevo treba poriadne spariť v takejto debničke. Horúcu paru do nej dnes vháňa modernejšie – naparovačom cez hadicu.
„No, zmäkne. Za surova by sa to nedalo, praskalo by to, lámalo,“ vysvetľuje.
Najmenej hodinu v pare. Potom oddeľuje lubok – lubky. Odtiaľ názov lubové, alebo lubkové koše.
„Slúžili na nosenie sena, slamy a ďalšieho krmiva. Prútený košík sa skôr poláme, nevydrží toľko ako tento lubkový,“ vraví etnologička Iveta Zuskinová.
Je to však oveľa viac práce. Jeden veľký košík zaberie najmenej štyridsať hodín. To sa už mladým nechce.
„Jój, starký, ja to robiť nebudem. A prečo? Lebo je to veľa roboty a málo peňazí,“ vraví pán Florián.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
