Skríningové programy zamerané na včasný záchyt onkologických ochorení patria medzi najúčinnejšie nástroje, ako znížiť úmrtnosť na rakovinu. Odborníci na konferencii Vizionári upozornili, že systém zatiaľ nefunguje tak efektívne, ako by mal. Hlavný problém vidia v nízkej účasti populácie na samotnom skríningu, chýbajúci centrálny zber dát a nedostatočnú komunikáciu smerom k verejnosti. Riešením ako situáciu zlepšiť je jasne nastaviť legislatívu, zaviesť štandardné postupy, zlepšiť dostupnosť skríningových pracovísk v regiónoch a v neposlednom rade apelovať na pacientov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za svoje zdravie.
Na Slovensku sú zdravotnými poisťovňami plne hradené tri skríningové programy: skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka, rakoviny prsníka a rakoviny krčka maternice. V blízkej budúcnosti sa plánuje spustiť aj skríning rakoviny pľúc a prostaty. Podľa štátneho tajomníka MZ SR Michala Štofka pripravuje rezort vyhlášku pre pravidlá skríningových programov a aj vyhlášku pre pracoviská, ktoré ich budú vykonávať. Predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž doplnil, že víziou je spustiť nové programy, pričom skríning musí byť nastavený tak, aby sa „minul optimálny počet peňazí a zachytil optimálny počet pacientov.“
Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško označil tému skríningov za jednu z kľúčových priorít zdravotnej politiky: „Prevencia je základný nástroj pre zdravie populácie a my sme na to aj vyčlenili potrebné zdroje. Patríme medzi krajiny s najvyššou mierou odvrátiteľných úmrtí. Na jednej strane ide o chybu štátu, ale aj nás všetkých, ľudia sa musia viac zaujímať o svoje zdravie.” Zároveň zdôraznil, že cieľom štátu je dosiahnuť 60 až 70 % účasť na skríningoch.
Jednou z najväčších výziev zostáva zapojenie verejnosti do skríningov. Riaditeľka Národného onkologického inštitútu Jana Trautenberger Ricová upozorňuje, že kým v Česku sa skríningov pravidelne zúčastňuje približne 60 % populácie, na Slovensku je to okolo 30 %. „Motivácia nie je jednotná. Časť ľudí chce, ale naráža na prekážky, ďalší prevenciu odmietajú,“ doplnila. Podľa riaditeľky odboru zdravotných analýz Veroniky Rybanskej je preto nevyhnutné budovať povedomie už od detstva: „V dospelosti je oveľa ťažšie meniť návyky, ak ľudia nerozumejú zmyslu prevencie.“ Vyššiu účasť v škandinávskych krajinách spája aj s väčšou dôverou obyvateľov v inštitúcie.
Zástupkyne pacientskych organizácií Liga proti rakovine, Amazonky a NIE RAKOVINE upozornili, že by sa nemalo stávať, aby pacient dostal test, no na preventívne vyšetrenie sa dostal až po niekoľkých mesiacoch. Bariérou je aj objednávanie. Najmä starší ľudia často nevedia, ako postupovať. Pomohli by cielenejšie informačné kampane. Zároveň je podľa nich nevyhnutné prispôsobiť komunikáciu rôznym skupinám obyvateľstva a pokračovať v zavádzaní inovácií.
Z pohľadu ambulantnej praxe zdôrazňuje všeobecná lekárka Monika Palušková potrebu jasných postupov. Vyhláška by podľa nej mala byť zastrešujúcim dokumentom a odborné spoločnosti by mali pripraviť štandardné postupy. Prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky SZU a UNB Štefan Laššán upozornil najmä na rastúci výskyt rakoviny pľúc a potrebu spolupráce odborných spoločností. Gynekologička Radmila Sládičeková uviedla, že pri skríningu rakoviny krčka maternice sa diskutuje o modeli kombinujúcom cytológiu s HPV testovaním. „Cytológia je realizovateľná aj v systéme s nedostatočným systémom pozývania. Bez cytológie by ženy prepadli sitom skríningu,“ dodala.
Fungujúci skríning podľa odborníkov znamená viac než len samotné vyšetrenie. Beáta Havelková zo spoločnosti Agel vysvetľuje, že dôležitý je celý proces, teda od zachytenia nálezu až po rýchle dodiagnostikovanie a liečbu, pričom regionálne nemocnice v tom zohrávajú kľúčovú úlohu. Rovnako významné sú aj laboratóriá. „Aj na Slovensku sa laboratórna diagnostika posúva od samotnej detekcie nádorov k skorému záchytu rizika a prediktívnej medicíne – od širších genetických panelov až po moderné prístupy typu tekutej biopsie. Cieľom je zachytiť problém skôr, než sa klinicky prejaví,“ doplnil Stanislav Čársky, generálny riaditeľ spoločnosti Unilabs Slovensko.
Lucia Kocová z Národného onkologického ústavu dodala, že organizácia skríningu zatiaľ nie je dostatočná a chýbajú komplexné dáta, pričom vyhláška je len prvým krokom k zlepšeniu. Význam dát zdôrazňuje aj generálna riaditeľka Sekcie farmácie a liekovej politiky Martina Vulganová: „Skríningové centrá musia nahlasovať dáta a prínosy liečby, aby bolo možné vyhodnocovať ďalšie kroky.“ Nerovnomerné pokrytie pracovísk je ďalším problémom. Klinická onkologička Bela Mriňáková upozornila že hoci Slovensko má 34 akreditovaných mamografických pracovísk, v niektorých regiónoch zostáva návštevnosť extrémne nízka. Dôležitá je tiež podľa nej nadväznosť diagnostiky na liečbu.
Podľa odborníkov musí byť skríning systematický, udržateľný a správne financovaný. Potrebná je jednotná metodika pre celé Slovensko aj kvalitný centrálny register, ktorý zbiera dáta z odberových miest. Rovnako dôležité je systematické vzdelávanie a vedenie detí k zodpovednosti za vlastné zdravie. Ak sa podarí tieto oblasti posilniť, skríning môže zachytiť ochorenia včas, a tým zachrániť tisíce životov, zhodli sa experti počas konferencie Vizionári: Onkologický skríning ako priorita verejného zdravia.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
