Maturanti stoja pred rozhodnutím, či budú ďalej pokračovať v štúdiu na vysokej škole, a ak áno, ktorý odbor by bol pre nich ten najlepší. Slovenský pracovný trh sa dynamicky mení a zamestnávatelia majú dnes na kandidátov iné požiadavky. Zisťovali sme, ktoré študijné smery sa oplatí študovať najviac.
Niektorým maturantom zostávajú posledné týždne na odoslanie prihlášok na vysoké školy.
Kým niektorí sa rozhodujú podľa toho, čo ich najviac baví a v čom vynikali na strednej škole, iní pri tomto výbere vopred premýšľajú aj nad uplatnením či platovým ohodnotením v danom odbore.
Práve otázka uplatnenia je dnes zložitejšia než kedysi.
Pracovný trh sa nielen vplyvom digitalizácie a umelej inteligencie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým a to, čo platilo pred piatimi rokmi, dnes už môže byť úplne inak.
Vybrať si vysokú školu preto môže byť pre mladého človeka náročné. Oslovili sme personálnu agentúru Grafton, ktorá mapuje slovenský pracovný trh a okrem iného tiež zisťuje, čo požadujú zamestnávatelia od absolventov vysokých škôl.
Technologické zmeny majú vplyv na náš každodenný život vrátane toho, ako pracujeme.
„Najväčší vplyv majú digitalizácia, automatizácia a umelá inteligencia. Tieto technológie dnes najvýraznejšie menia spôsob a obsah práce, a tým aj požiadavky na ľudí. Zásadná transformácia sa dnes pritom týka prakticky všetkých odvetví,“ vysvetlila na úvod marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a GiGroup Jitka Kouba.
Dodala, že okrem zániku niektorých pracovných pozícií však vznikajú aj nové. Pracovný trh mení aj ďalší faktor: „Tiež rastie význam udržateľnosti a regulácie, ktoré do firiem prinášajú nové procesy a dátové povinnosti, a tým aj nové typy rolí.“
Rýchlo sa meniace požiadavky zamestnávateľov a nové nároky na uchádzačov môžu maturantom pri výbere správnej vysokej školy zamotať hlavu. Nechcú venovať roky štúdia odboru, v ktorom ich neskôr môže nahradiť technológia.
Podľa marketingovej riaditeľky je kľúčové vyberať si školu podľa toho, či popri nej môžete budovať prax a získavať tak nové zručnosti v odbore.
„V prvom rade majte plán. Nechoďte študovať niečo len preto, že to chcú rodičia. Práve prax a zručnosti dnes rozhodujú o rýchlosti uplatnenia na trhu práce aj o výške mzdy,“ doplnila.
Vzhľadom na dopyt pracovného trhu sa niektoré odbory oplatí študovať viac – ich absolventi majú vyššiu šancu zamestnať sa a ich mzdy môžu byť aj o stovky eur vyššie než pri menej perspektívnych odboroch.
Podľa dát a prieskumov agentúry ide o odvetvia, ktoré priamo posúvajú technologickú a priemyselnú transformáciu dopredu, a tiež také, ktoré sú technológiami ťažko nahraditeľné.
„Ide o technické profesie, teda ľudí, ktorí musia riešiť technické problémy priamo na mieste v teréne, alebo vykonávajú komplikovanejšiu prácu, ktorá si vyžaduje manuálnu zručnosť a skúsenosti,“ hovorí Jitka Kouba.
„No patria sem aj odbory, kde sa technológiami nedá nahradiť ľudský faktor – to znamená napríklad sociálne služby, kde rastie dopyt aj pre demografický vývoj,“ doplnila.
Podľa jej slov sa teda dlhodobo u nás najlepšie uplatňujú absolventi technických a výrobných odborov: „Ide napríklad o automatizáciu, elektrotechniku, strojárstvo alebo stavebníctvo.“
„Dobrá perspektíva v uplatnení sa dá predpokladať aj pri špecializovaných IT pozíciách, najmä v oblastiach cloudových riešení, kybernetickej bezpečnosti, dátovej analytiky a podpory podnikových systémov,“ dodala.
Pri výbere školy je vhodné dbať aj na to, či je pracovný trh absolventmi daného odboru presýtený alebo či, naopak, chýbajú vhodní kandidáti.
Najvýraznejší nedostatok ľudí sa dnes podľa marketingovej riaditeľky prejavuje v dvoch skupinách: „Jednak sú to technicko-inžinierske roly, ktoré priamo podporujú výrobu – typicky sú to ľudia zodpovední za procesy, technológiu, kvalitu či automatizáciu, a jednak sú to aj niektoré IT pozície.“
Dodala, že chronický nedostatok ľudí je typický aj pre celé naše zdravotníctvo.
Vysvetľuje tiež, že i keď sú IT pozície žiadané, takéto študijné zameranie nemusí automaticky znamenať úspešnú kariéru.
Aj tento odbor zažíva pretlak uchádzačov, najmä absolventov bez konkrétnych praktických skúseností. Preto treba aj v tomto prípade dbať na prax, najmä v dôsledku technologických pokrokov.
Jitka Kouba hovorí, že sa v IT zužuje priestor na uplatnenie pri doteraz typických „entry-level“ pozíciách, kde sa človek učí až po nástupe: „Práve v týchto prípadoch totiž juniorské pozície veľmi často nahrádza automatizácia alebo nástroje umelej inteligencie.“
„Pre študentov a budúcich študentov to znamená začať si už počas školy budovať portfólio projektov, stáží alebo trainee programov a dostatočne včas sa zamerať na perspektívnu špecializáciu,“ poradila.
Ďalej vysvetľuje, že menej sa oplatí študovať smery bez jasného praktického presahu a také, ktorých je trh presýtený.
„Presýtenie sa objavuje najmä tam, kde prichádza veľa ľudí s podobným profilom, bez konkrétnej špecializácie a bez praxe. Ide o populárne študijné smery, napríklad marketing,“ hovorí.
„V takom prípade býva konkurencia vysoká, čo znižuje šance na zamestnanie a tlačí mzdy nadol,“ dodala.
Niektorí si zameranie školy vyberajú aj podľa platov. Kouba tvrdí, že rozdiely v mzdách medzi odbormi sú výrazné.
„Typicky lepšie štartujú absolventi technických smerov a špecializácií, ktoré sú priamo naviazané na dopyt firiem, ako je napríklad IT alebo elektrotechnika, kým administratívne či všeobecnejšie pozície bývajú odmeňované nižšie,“ povedala.
V tabuľke nižšie môžete vidieť rozdiely medzi mzdami na základe krajov, odborov a dosiahnutého vzdelania.
Pre vplyv rýchlych a výrazných zmien je bežné, že zamestnávatelia od uchádzačov vyžadujú nové zručnosti – také, ktoré nezískajú iba absolvovaním vysokej školy.
I keď je podľa marketingovej riaditeľky získaný titul stále silným signálom o motivácii mladého človeka alebo o jeho schopnostiach pracovať s informáciami, viackrát spomenula, že absolventi by sa dnes nemali spoliehať len na dosiahnuté vzdelanie.
„Rozhodne už neplatí, že by samotný titul automaticky stačil na dobrý štart v pracovnom živote. Dnes je rozhodujúca kombinácia kvalitného vzdelania, praxe a schopnosti reagovať na technologické zmeny,“ dodáva.
Pripomína, že nielen pri uplatnení, ale aj pri výške nástupnej mzdy rozhodujú praktické skúsenosti viac než len samotný titul.
Jitka Kouba hovorí, že zamestnávatelia dnes nechcú len „dobrý životopis“, ale človeka, ktorý sa vie rýchlo zapojiť do chodu firmy – to znamená, že sa už počas štúdia naučili pohybovať v pracovnom prostredí.
„Zároveň rastie aj význam jazykových znalostí, digitálnych zručností a schopnosti učiť sa nové veci,“ dodala.
Tvrdí, že rozdiel medzi absolventmi s praktickými zručnosťami a medzi tými, ktorí sa venovali len štúdiu, je výrazný: „Ten, kto počas školy pracoval v odbore, má rýchlejší nástup, lepšiu vyjednávaciu pozíciu na pohovoroch a často aj vyššiu mzdu, pretože vie skôr dosiahnuť želané výsledky.“
Praktické skúsenosti by mali mladí ľudia získavať čo najskôr.
„Na systém a pracovný režim by si mali študenti zvykať už od pätnástich rokov na rôznych letných brigádach, napríklad v gastre. Vysokoškoláci by sa už mali posunúť k brigádam blízkym odboru, ktorý študujú,“ vysvetľuje.
Neistota zamestnancov narastá. Slováci sa boja, že zostanú bez práce. Viac v archívnej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
