Ľudia sa chodili na zamrznutú rieku pozerať z nábrežia aj zo Starého mosta. Keď sa v marci presunuli ľady z Rakúska až do Bratislavy, hrubá vrstva nahromadených ľadových krýh bránila odtoku vody a hladina rieky začala stúpať.
Pred sedemdesiatimi rokmi priniesol február mimoriadne chladné teploty. Sibírska zima v roku 1956 zasiahla väčšinu Európy, najmä oblasti siahajúce od Francúzska cez Nemecko a Československo až po východnú Európu.
Rozsiahly nedostatok paliva a rekordne nízke teploty vyvolali humanitárnu krízu, ktorá viedla k tisícom úmrtí na podchladenie na celom kontinente.
Napríklad v Nemecku dosiahla priemerná teplota za celý mesiac mínus 9,6 stupňa, čo je o jedenásť stupňov menej ako dlhodobý priemer za posledných tridsať rokov. Zamrzli veľké rieky, vrátane Dunaja a Rýna.
V Alpách, na švajčiarsko-talianskej hranici, teploty dosiahli mínus 42,7 stupňov. Chladno bolo aj na Francúzskej riviére – v Marseille klesla priemerná mesačná teplota pod nulu a v Provensálsku silné mrazy poškodili milióny olivovníkov, z ktorých niektoré mali tisíc rokov. Španielska Ibiza zažila tiež jedno z najintenzívnejších snežení v histórii. Silné sneženie pokrylo veľké časti Talianska, kde sa v priebehu februára opakovali epizódy intenzívneho nepretržitého sneženia. Sneh padal dokonca aj v severnej Afrike, vrátane nížin.
Február 1956 je s priemernou teplotou mínus 9,4 stupňa druhý najchladnejší mesiac za posledných 200 rokov. Prekonal aj „slávnu“ zimu v sezóne 1928/1929, počas ktorej bola zaznamenaná najnižšia teplota v histórii Slovenska (mínus 41,0 °C -nameraná na stanici Vígľaš-Pstruša v okrese Detva).
Pre porovnanie, priemerná februárová teplota za tridsaťročné obdobie od roku 1991 do roku 2020 je 2,3 stupňa Celzia.
Mimoriadne chladnému februáru predchádzal relatívne teplý začiatok zimy, pričom december bol o jeden až jeden a pol stupňa teplejší ako dlhodobý priemer na našom území, píše ČT24.
Mierne a teplé počasie pokračovalo aj v januári. K významnej zmene v priebehu zimy došlo až 27. januára, keď nad našim územím prešiel studený front a začal prúdiť studený vzduch zo severu.
Medzitým sa nad severnou Európou vytvorila silná tlaková výš, po ktorej nasledoval intenzívny prílev arktického kontinentálneho vzduchu zo severovýchodu. Vzduch pochádzajúci zo Sibíri priniesol nielen ľadové dni, t. j. s mrazivými teplotami počas celého dňa, ale aj arktické dni s maximálnymi teplotami pod mínus desať stupňov Celzia.
Po arktickom začiatku februára mrazy na niekoľko dní poľavili, hoci teploty zostali pod nulou aj počas dňa. Potom sa však nad Atlantikom vytvorila nová silná tlaková výš, ktorá sa postupne spojila so sibírskou tlakovou výšou.
Tlaková níž najskôr postupovala do strednej Európy pozdĺž svojho južného okraja a priniesla ďalšie sneženie, ktoré zasiahlo nielen Československo ale aj Poľsko a Nemecko. Chladné počasie dosiahlo vrchol v polovici februára. Priemerná denná teplota klesla na väčšine staníc pod mínus dvadsať stupňov Celzia.
Najnižšie teploty na našom území klesli na mínus 35 stupňov. Nepretržité mrazy pokračovali až do 27. februára. Priemerná teplota za celý mesiac dosiahla mínus dvanásť stupňov Celzia.
V dôsledku silných mrazov koncom februára zamrzla rieka Dunaj, pričom hrúbka ľadu v bratislavskom úseku bola až 1,8 metra. Ľudia sa chodili na zamrznutú rieku pozerať z nábrežia aj zo Starého mosta.
Keď sa v marci presunuli ľady z Rakúska až do Bratislavy, hrubá vrstva nahromadených ľadových krýh bránila odtoku vody a hladina rieky začala stúpať. Dunaj sa vylieval v Petržalke.
Keď Dunaj 3. marca 1956 vystúpil do výšky 912 centimetrov, začalo sa s jeho leteckým bombardovaním. Dôvodom boli obavy, že obrovské kusy ľadu môžu poškodiť piliere bratislavského Starého mosta.
V posledných desaťročiach býva ľadové zovretie Dunaja diváckou atrakciou - čo príde raz za desaťročia, v minulosti bolo bežným javom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
