„Na toto nemáš bunky.“ Aj takáto poznámka môže spustiť strach z čísiel, ktorý dieťa ovplyvní na celé roky. Matematická úzkosť dokáže zavrieť dvere k vysnívanému štúdiu aj kariére – no dá sa s ňou pracovať.
Zvieranie žalúdka pri písomke z matematiky, prázdna hlava pred tabuľou či vyhýbanie sa odborom, kde sú čísla. Matematická úzkosť je jav, ktorý môže ovplyvniť nielen školské výsledky, ale aj budúcu kariéru. Odborník na vzdelávanie Marek Mansell vysvetlil, že ide o špecifický typ stresu spojený s prácou s číslami. Neznamená to automaticky, že dieťa matematiku nevie.
Problémom je stresová reakcia, ktorá zablokuje myslenie. Úzkosť často vzniká už v detstve. Spúšťačom môžu byť stereotypy typu „na matematiku treba mať bunky“ alebo „mne nikdy nešla, ani tebe nepôjde“. Takéto vyhlásenia sa môžu prenášať z generácie na generáciu.
Výskumy ukazujú, že ľudia s vyššou mierou matematickej úzkosti sa neskôr vyhýbajú štúdiu technických či prírodovedných odborov. Tým si obmedzujú kariérne možnosti a trh práce prichádza o potenciálnych odborníkov.
Kľúčom je bezpečné prostredie a práca s chybou. Učitelia aj rodičia by mali podporovať snahu a vytrvalosť, nie strach z neúspechu. Pomáha prepájanie matematiky s reálnym životom a projektové vyučovanie, kde sa úlohy riešia v širšom kontexte.
Paradoxne, komplexnejšie úlohy na viac krokov môžu byť menej stresujúce než jednoduché príklady hodnotené známkou „správne – nesprávne“.
Matematická úzkosť sa netýka len detí. Mnohí dospelí si nesú negatívne skúsenosti zo školy celý život. Dobrou správou však je, že s podporou a zmenou prístupu sa dá postupne prekonať – a čísla nemusia byť strašiakom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
