Otrasy v Bratislave preverili poistky domácností a ukázali, že veľká časť Slovákov má bývanie chránené len na papieri.
Víkendové zemetrasenie v Bratislave a okolí vystrašilo stovky domácností a spustilo vlnu hlásení škôd poisťovniam. Podľa finančného analytika Mariána Búlika však ukázalo najmä slabú pripravenosť Slovákov na podobné riziká.
Analytik upozorňuje, že mnohé nehnuteľnosti na Slovensku nie sú poistené vôbec alebo sú poistené nedostatočne. „Slováci na riziko zemetrasenia nie sú vôbec dobre pripravení,“ hovorí.
Častým problémom je podpoistenie, keď poistná suma výrazne zaostáva za reálnou hodnotou domu či bytu, čo vedie k nižšiemu odškodneniu. Staršie zmluvy navyše často zemetrasenie nekryjú alebo ho viažu na minimálnu intenzitu otrasov.
Mnoho ľudí si zamieňa poistenie nehnuteľnosti a domácnosti. Prvé chráni stavbu, teda múry, strechu či okná. Druhé sa vzťahuje na zariadenie a osobné veci. „Obrazne povedané, keby ste dom otočili hore nohami, poistené je všetko, čo nespadne,“ vysvetľuje Búlik.
Pri zemetrasení bývajú najviac poškodené práve stavebné časti, preto je ideálne kombinovať oba typy poistenia.
Odborník radí nahlásiť škodu čo najskôr, ideálne do 24 hodín, a zdokumentovať ju fotografiami či videom. Poisťovňa následne často posiela technika alebo statika. Jednoduché prípady môžu byť vybavené do pár dní, komplikovanejšie trvajú týždne až mesiace.
Bez poistenia však majitelia riskujú najviac. Opravy môžu stáť desiatky tisíc eur a štátna pomoc býva len čiastočná.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo