D zóna, teda nižší stupeň ochrany časti Demänovskej Doliny ako srdca Nízkych Tatier, môže byť podľa občianskych aktivistov pohromou aj pre široké okolie národného parku.
Pozemky pod lyžiarskym strediskom na hrebeni Nízkych Tatier patria Slovenskej republike. Ak budú preradené do D zóny s druhým stupňom ochrany, bude možné ich vymeniť alebo predať Tatranskému národnému parku (TANAP) alebo Národnému parku Nízke Tatry (NAPANT).
Oba národné parky majú rovnakého riaditeľa, ktorý v oboch zaradil zjazdovky do nižšieho stupňa ochrany s benevolentnejší pravidlami. Prečo?
„Nemyslím si, že to bude tak, ako je to prezentované, že automaticky zo zelene D prejde do súkromných rúk. Proste tam, kde je to štátne,“ povedal riaditeľ Správy NAPANT a poverený riaditeľ Správy TANAP Michal Babnič.
Ako je známe, lyžiarske strediská fungujú aj dnes. Zjazdovky pod Chopkom sú v treťom stupni ochrany. To by po novom zodpovedalo C zóne. Zaradenie do D kritizujú opäť aj vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
„Osobitne problematická je oblasť lyžiarskeho strediska Chopok Jasná, kde sa aj cenné alpínske biotopy navrhujú zaradiť do zóny D,“ znie v stanovisku.
„Viete, komu sa najviac páči táto zonácia? Milionárovi, ktorý prevádzkuje vleky a hotely v Tatrách. Ten si z môjho kolegu Tarabu urobil modlu, chváli ho, kade chodí,“ povedal minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak.
Igor Rattaj naozaj tatranské zonácie osobne propaguje, koľko do toho investoval, nám prezradiť odmietol.
„Kým sa to presunie do zóny, nezakladá to žiaden dôvod na predaj ani na privatizáciu pozemkov. Dávam verejné vyhlásenie, že ich nekúpime,“ vyhlásil.
Z prostredia jedného z národných parkov máme informáciu, že záujem je najmä o možnú výmenu. Tatry Mountain Resorts (TMR) to popierajú.
„Nič nekupujeme, nič nemeníme. Naopak, naďalej budeme národným parkom platiť nájom za to, že tu ľudia môžu lyžovať a my im poskytovať služby,“ uviedli.
Zonácie národných parkov by mali byť schválené do konca marca. Ak sa to nestihne alebo nebudú dobre nastavené, hrozí strata stoviek miliónov eur z plánu obnovy.
Aktuálne stanovisko ministerstva životného prostredia sa nám získať nepodarilo. Tlačové oddelenie na otázky nereagovalo.
D zóna, teda nižší stupeň ochrany časti Demänovskej Doliny ako srdca Nízkych Tatier, môže byť podľa občianskych aktivistov pohromou aj pre široké okolie národného parku.
Neštátni ochranári zase upozorňujú, že nová zonácia zabudla na ohrozené hlucháne hôrne a staré lesy.
„Chránené územia tým lepšie fungujú a tým sú vzácnejšie, čím sú územia ich vlastné celistvejšie. Súčasne navrhovaná D zóna práve centrálne územie národného parku ako keby rozkrajuje národný park na dve polovice,“ vysvetlil Pavel Herich z OZ Pre Dolinu.
Fyzicky ho predeľuje stredisko Jasná už teraz, no podľa združenia nižší stupeň ochrany všetko zhorší.
„Najzávažnejším problémom je voľná aplikácia toxických látok, chemických postrekov, hnojív a podobne,“ vymenoval Herich.
„My nevieme tieto vplyvy izolovať od okolia s prísnejšou ochranou. Ak okolo stavieb využijeme tieto chemické látky, ony sa prostredníctvom vôd dostanú aj do nižších častí,“ upozornila Laura Dušeková z OZ Pre Dolinu.
Tam sú napríklad rozsiahle jaskynné systémy, najdlhšie v Karpatoch, či významný zdroj pitnej vody pre Liptov. Pre zvieratá v doline i v širokom okolí je zase život ohrozujúcim rizikom hlasná hudba či ohňostroje.
„Na toto všetko sa zákaz nevzťahuje, vyžaduje sa len súhlas,“ podčiarkol Herich.
Združenie Pre Dolinu má obavy aj z ďalšej výstavby.
„Mnoho hektárov v súčasnosti lúk či stále zachovaného lesa sa dostáva do D zóny. Na ďalších 30 rokov sa tá plocha bude objavovať vo všetkých rozvojových dokumentoch vo všetkých plánoch,“ povedal Herich.
Zmeny územného plánu obce Demänovská Dolina nedávno výstavbu zastavili a D zóna vraj na tom nič nezmení.
„Môže byť, že zóna D ostane zónou D, ale raz keď tam nebude v územnom pláne obce plánovaná výstavba, tak tam výstavba nebude,“ ubezpečuje starosta Demänovskej Doliny Richard Bros.
Je vhodné tiež dodať, že aktuálny návrh zlepšuje najprísnejšiu ochranu – takzvanú A zónu. V súčasnosti je to 16 percent územia národného parku a v návrhu už je to okolo tridsať,“ vysvetlila Dušeková.
No podľa Iniciatívy My sme les sa do bezzásahovej zóny nedostali najdôležitejšie lokality.
„Približne 2500 hektárov hlucháních biotopov, plus 4500 hektárov starých lesov, a toto bola podmienka z plánu obnovy,“ upozornil Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les.
Na naše otázky súvisiace s námietkami aktivistov k zonácii Nízkych Tatier ministerstvo životného prostredia reagovalo stručne:
„Procesy zonácií národných parkov sú stále otvorené, preto odmietame hystériu a klamstvá aktivistov napojených na opozíciu.“
Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) do uzávierky vyjadrenie neposlala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
