Zaujímalo nás, čo je na tejto pochúťke šialené.
Kedysi chudobnému Liptovu dominovalo pestovanie zemiakov a chov oviec. Liptovské šialence spojili práve tieto dva prvky – zemiaky a baranie črevá.
„Sú to baranie prírodné črevá. Chodili to ženy na potok premývať v jeseni, už keď sa zabíjali ovce,“ vysvetlila gazdiná z Beňadikovej Tatiana Tkáčová.
Základom receptu sú liptovské zemiaky, alebo ako sa im tu hovorí – švábka. Ďalej cibuľa, škvarky, cesnak, majorán, korenie a soľ.
Všetko sa pomelie, premieša a plní do tenkých baraních čriev. Keď sa chceli chlapi zo šialencov poriadne najesť, bolo ich treba narobiť veľa. Práve tu sa zrodil ich názov.
„Raz-dva sa to zje, je to lahodné, ale práca pri tom a príprava je naozaj na zošalenie,“ doplnila gazdiná.
Šialence sú predchodcami liptovských drobov. Tie sú rovnaké, len sú z hrubších bravčových čriev a nezakrúcajú sa do špirály.
Liptáci pre ne získali od Európskej komisie chránené zemepisné označenie pôvodu už pred piatimi rokmi.
Zložitý proces trval tri roky. Rodina Tkáčovcov šialence ako jediná na svete už 16 rokov aj vo veľkom vyrába. Veria, že toto označenie pomôže aj regiónu.
Naplnené sa ešte varia, a tak sa dajú nájsť aj v niektorých obchodoch. Úplne na záver sa musia do chrumkava upiecť.
Liptovské šialence získali pre Slovensko medzi potravinovými výrobkami už devätnástu značku chráneného zemepisného označenia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo