Silné emócie, neistota a záplava informácií. Práve tieto faktory spôsobujú, že počas vojnových konfliktov sa dezinformácie šíria mimoriadne rýchlo. Odborníčka na mediálnu gramotnosť vysvetlila, prečo sa ľudia ľahko ocitnú v dezinformačnej bubline a ako si môžu pravdivosť informácií overiť.
V digitálnom svete sa informáciám nedá vyhnúť. Na sociálnych sieťach či spravodajských portáloch sa však popri overených správach objavujú aj zavádzajúce alebo úplne nepravdivé príspevky. Počas vojny sa podľa odborníčky na mediálnu gramotnosť Emy Ištvánfyovej šíria ešte rýchlejšie.
„Situácia je veľmi neistá, emócie sú silné a ľudia si prirodzene vyhľadávajú viac informácií. Práve vtedy sa manipulatívne príspevky šíria najľahšie,“ vysvetľuje. Dezinformácie často pracujú so strachom či hnevom. Ak nás obsah emocionálne zasiahne, máme väčšiu tendenciu kliknúť naň alebo ho zdieľať, aj keď ešte nevieme, či je pravdivý.
K šíreniu dezinformácií prispievajú aj algoritmy sociálnych sietí. Tie zobrazujú používateľom najmä obsah, s ktorým najčastejšie interagujú.
„Keď na určitý typ príspevkov klikáme alebo ich zdieľame, algoritmus vyhodnotí, že nás zaujímajú, a začne nám ich ukazovať viac,“ vysvetľuje Ištvánfyová. Používateľ sa tak môže postupne ocitnúť v takzvanej dezinformačnej bubline, kde vidí len jeden uhol pohľadu.
Odborníčka radí overovať informácie z viacerých zdrojov a nespoliehať sa len na obsah zo sociálnych sietí. Pomôcť môže aj jednoduché reverzné vyhľadávanie obrázkov, ktoré dokáže odhaliť staré zábery vydávané za aktuálne.
Pri príspevkoch je tiež dôležité sledovať, kto je ich autor. „Treba si všímať, či ide o anonymnú stránku, alebo o dôveryhodné médium či oficiálnu inštitúciu,“ dodáva.
Ak obsah vyvoláva silné emócie, odborníčka odporúča na chvíľu sa zastaviť a informáciu si radšej overiť. Práve strach a neistota totiž často spôsobujú, že ľudia ľahšie uveria aj nepravdivým správam.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
