Pre transrodových ľudí je mimoriadne náročné nájsť si prácu a mnohým z nich to komplikuje nielen tranzíciu, ale aj finančnú situáciu. Pre nesúlad svojich dokladov s výzorom čelia prekážkam už pri posielaní životopisu. To sa dlhodobo dialo aj Mime, ktorá ako otvorene transrodová ani nedostala šancu na nejaký pohovor vôbec prísť.
Hľadanie práce je náročné pre kohokoľvek. U transrodových ľudí to však platí dvojnásobne. Napriek požadovanému vzdelaniu a kvalifikácii sa často nedostanú ani na osobný pohovor. Príčinou býva aj nesúlad dokladov a výzoru.
Mnohým transrodovým ľuďom nedobrovoľná nezamestnanosť komplikuje život a spôsobuje existenčné problémy. Nepríjemné skúsenosti s tým mala aj Mima. Pri hľadaní práce chcela byť transparentná, poslala desiatky životopisov, no namiesto vytúženého zamestnania skončila vo veľkej finančnej tiesni.
Transrodová Mima ukončila po deviatich rokoch svoju úspešnú kariéru v nadnárodnej spoločnosti, kde pracovala ešte pred tranzíciou ako muž.
„Nevedela som si veľmi dobre predstaviť, že by boli ochotní akceptovať túto zmenu, keďže poznám názory na tom pracovisku, aké boli aj voči LGBTI ľuďom a tak ďalej. Tak som si začala hľadať prácu. Tie odpovede buď chodili negatívne, alebo zväčša nechodili vôbec a ja som mala za to, že je to hlavne kvôli tomu, že tam uvádzam, že som transrodová osoba alebo že tú fotku mám trochu ženskú,“ vysvetlila Mima.
Mima narazila na bežný problém ľudí, ktorí sú v tranzícii, a to je nesúlad ich dokladov s výzorom. Ak sa im aj potenciálny zamestnávateľ ozve, často dochádza k nepríjemným situáciám.
„Musia vždy rodovú identitu riešiť už aj v rámci nejakých pohovorov až po situácie, keď odmietnu vôbec s nimi robiť nejaký pohovor, že ich dokonca vysmejú,“ vysvetľuje Roman Samotný z Iniciatívy Inakosť.
„Bola som z toho frustrovaná. Samozrejme, pretože peniažky začnú dochádzať. No a čo teraz? Tie účty platiť treba,“ vysvetľuje Mima.
V snahe neskončiť na ulici musela Mima znížiť svoje pracovné ambície. Paradoxne, keby nebola transrodová, s predošlou praxou by zrejme nemala problém uchytiť sa.
„Dávate bokom aj svoju doterajšiu kariéru. Znižujete nároky, trebárs či už to bol nejaký kebab, kaviareň, hocičo. Proste som skúšala rôzne segmenty,“ dodáva.
Nedostatok financií často znemožňuje transrodovým ľuďom začať s tranzíciou alebo ju dokončiť. Okrem toho je v tomto procese dôležitý aj takzvaný real-life test, ktorý vyžadujú psychiatri.
„Musia dokázať svojím životom, že naozaj sú trans,“ hovorí Samotný.
„Ty musíš v opačnom pohlaví žiť v podstate celý rok, čiže musíš si nájsť tú prácu ako žena,“ vysvetľuje Mima.
Keď sa Mime ako transrodovej žene po stovkách poslaných životopisov stále nedarilo nájsť si prácu, zmenila si životopis naspäť. Malo to okamžitý efekt.
„Keď to môžem porovnať, tak pri uvádzaní transrodovej osoby deviati z desiatich neodpovedali. A prišla jedna odpoveď. A pri neuvádzaní transrodovej osoby, bez fotky a opäť s mužským pohlavím, deväť odpovedí a jedna bez odpovede,“ hovorí Mima.
Odborníčka v oblasti personalistiky vníma, že procesy prijímania zamestnancov sa pomaly menia k lepšiemu a spoločnosti zavádzajú anonymné formy vstupných dotazníkov.
„Nedozviete sa na úvod, či je kandidát muž alebo žena, a pozeráte sa len na to, čo vie, aké zručnosti má, akým príspevkom by mohol byť pre tú organizáciu. A to je úvodný proces. A potom sa začne proces samotného pohovoru a výberu. Je dôležité, aby každoročne ľudia, ktorí robia pohovory s kandidátmi, prechádzali školením na inkluzívny nábor, aby dokázali s ľahkosťou a prirodzene komunikovať tak, že ich neprekvapí, že niekto je napríklad transrodový,“ vysvetľuje personálna manažérka Miroslava Rychtárechová.
Pozitívnu skúsenosť pri hľadaní práce má transrodový Patrik. Cielene hľadal firmu, ktorá sa verejne prezentuje ako inkluzívna. A hoci poslal len jeden životopis, vyšlo mu to.
„Už na pohovore som hneď na začiatku povedal, že som transrodový. Možno aj preto, aby som si overil, či je naozaj taká inkluzívna firma, ako sa prezentuje, a či je naozaj inkluzívna a veľmi prijímajúca,“ vysvetľuje Patrik.
Mima by si do budúcnosti tiež chcela hľadať prácu ako otvorene transrodová a bez strachu, že ostane bez príjmu. Súčasnú prácu si totiž po nekonečných pokusoch našla tiež ako muž.
„Tým, ako som začala pracovať, som to na nich už vybalila a majú ma radi a berú ma v tíme. Keďže som sa dobre uchytila, vedia, že som zodpovedná, že si prácu urobím a môžem byť rada, že som si našla to, čo som si našla,“ hovorí Mima.
„Ak nám prichádza takýto kolega do kolektívu, treba pracovať aj so samotným tímom. Tá firma má stanovené jasné pravidlá a hodnoty a nie je akceptované sa vysmievať či mať nevhodné poznámky,“ vysvetľuje Rychtárechová.
Existujú školenia, kde sa zamestnávatelia učia, ako vytvárať prostredie priateľské aj voči kolegom z LGBTI komunity.
„Veľa transrodových ľudí, ktorí zažili v práci prijatie, má potom väčšinou aj posilnený vzťah so zamestnávateľom. Aj zamestnávateľ si vie potom udržať človeka, ktorý je šikovný, talentovaný, pomáha firme a nemusí odísť len kvôli tomu, že nevie riešiť tú situáciu,“ dodáva Samotný.
To, koľko transrodových ľudí pracuje v slovenských firmách, nevieme, a dokonca by sme to ani nemali vedieť.
„Štatistiky sú v tomto smere naozaj prísne zakázané, je však zrejmé, že takýchto kolegov v tímoch máme,“ hovorí personálna manažérka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
