Mnohí pacienti si želajú odísť z tohto sveta dôstojne, bez bolesti a ideálne doma, v kruhu najbližších. Práve v takýchto chvíľach prichádza na pomoc tím mobilného hospicu.
Tím mobilného hospicu tvorí lekárka, zdravotná sestra, psychologička a kňaz. Ich cieľom je postarať sa o pacientov, ktorí už nemajú možnosť ďalšej liečby, no stále potrebujú odbornú starostlivosť.
Mobilný hospic vyráža za pacientmi šesť dní v týždni. Zdravotníci sú však na telefóne nepretržite.
Dôležitou súčasťou starostlivosti nie je len tlmenie bolesti. Pacienti aj ich rodiny dostávajú aj psychologickú a duchovnú podporu. Ak si to pacient želá, môže ho navštíviť kňaz a poskytnúť mu duchovnú službu priamo doma.
Psychológovia pomáhajú najmä príbuzným, ktorí sa musia vyrovnať s blížiacou sa stratou.
„Proces smútenia sa u nich začína ešte skôr, než k samotnej strate dôjde. Chceli by pomôcť, ideálne blízkeho vyliečiť, ale to už v tejto fáze nie je možné,“ vysvetľuje psychologička Lucia Jánošová.
Mobilný hospic využíva aj prístup do nemocničného systému. Zdravotníci tak majú k dispozícii všetky výsledky vyšetrení a správy lekárov. Rodiny navyše dostanú všetky pokyny aj v písomnej podobe.
„Mnohokrát je informácií na návšteve priveľa a človek si všetko nezapamätá. Preto im všetko vytlačíme,“ vysvetľuje lekárka Zuzana Hajster Vozárová.
Ján Trsťan je pripútaný k lôžku už trištvrte roka. Pre silné bolesti už nedokázal chodiť ani k lekárovi. Jeho manželka Katarína je pri ňom spolu so synom prakticky neustále. Rodina má k dispozícii potrebné lieky a v prípade problémov môže zdravotníkom kedykoľvek zavolať.
„Nechali nám telefónne čísla, takže keď treba, môžeme zavolať aj cez deň, aj v noci. Je to veľká výhoda, že na to nie sme sami,“ hovorí Katarína.
Cieľom domácej hospicovej starostlivosti je, aby pacient prežil posledné dni čo najpokojnejšie a bez zbytočného utrpenia.
Pán Trsťan sa snaží svoju situáciu prijať s pokorou. Z postele si cez telefón vytvoril fotoalbumy celej rodiny a často si prezerá fotografie svojich najbližších.
„Držím sa hesla, že netreba nadávať na to, čo nemáš. Treba ďakovať za to, čo máš. Ja mám stále za čo ďakovať. Mám vnúčatá, mám manželku, mám kamarátov aj susedov, ktorí ma prídu navštíviť. Takže mám naozaj za čo byť vďačný,“ hovorí.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
