Pred 84 rokmi, presne 25. marca 1942, bol zo železničnej stanice v Poprade vypravený prvý transport slovenských Židov do vyhladzovacích táborov. Do konca druhej svetovej vojny ich takto deportovali až 70-tisíc.
Príbeh Anny Frankovej, ktorá sa počas vojny s rodinou ukrývala v Amsterdame, pozná celý svet. Aj Slovensko má svoju Annu Frankovú, ktorá sa roky musela pred deportáciami ukrývať.
Volá sa Ruth Adler. Na rozdiel od Anny, prežila.
Po vojne sa s rodinou presťahovala do Austrálie a nedávno svoj príbeh rozpovedala svojim rodákom zo Sečoviec.
Keď príbuzní pani Ruth navštívili Slovensko, priniesli so sebou aj knihu s jej príbehom.
Študenti zo Sečoviec sa počas historickej prednášky spojili s ich rodáčkou, ktorá žije v Austrálii.
Študenti sledovali rozprávanie pani Ruth so zatajeným dychom.
„Som veľmi vďačná za príležitosť zhovárať sa s nimi. Nikdy by som si nepredstavila, že raz budem mať takúto možnosť,“ povedala k prednáške pani Ruth.
„Vo svojej knihe, ktorá sa volá Stratené detstvo, opísala úžasné svedectvo o tom, ako prežila holokaust,“ uviedol spisovateľ Peter Sklenčár.
Jej detstvo výrazne poznačilo prenasledovanie Židov. A spomienky na toto obdobie ju sprevádzajú celý život.
„Myslím, že som vtedy cítila neustály strach. Veľmi som vnímala aj nebezpečenstvo, v ktorom sa ocitla celá naša rodina,“ povedala Ruth.
Vo svojom životnom príbehu opisuje rôzne situácie, keď sa jej rodina schovávala, keď vystupovali pod cudzím menom, keď museli meniť úkryty či cestovali do iných miest.
„Bolo to ťažké, pretože som sa musela naučiť a zapamätať si neznáme mená aj miesta,“ spomína slovenská rodáčka.
Rok prežila v Maďarsku, kde sa vydávala za sirotu. Bola v sirotinci v Budapešti, odkiaľ ju adoptovali príbuzní z Maďarska.
„Za toto všetko som naozaj vďačná môjmu otcovi, ktorý nikdy neprestal plánovať a vždy mal v zálohe ďalšiu alternatívu. Ak niečo nezafungovalo, skúsil iný plán,“ spomína Ruth.
Študenti sledovali jej rozprávanie so zatajeným dychom.
„Vypočuť si nejaký príbeh človeka, ktorý si zažil niečo také, ako je holokaust, je poučné pre nás, pre každého,“ povedal žiak školy Samuel.
„Zažila šikanu na škole, zažila ponižovanie zo strany spolužiakov preto, že bola židovka,“ opísala s údivom iná žiačka Janka.
Učiteľ dejepisu v Sečovciach Marek Marjov uviedol, že na žiakoch bolo vidieť, ako prednášku prežívajú a zaujato počúvajú.
Ruth sa musela situácii ako malé dievča prispôsobiť. Kým sa ostatné deti hrali, ona sa musela naučiť nové mená, nové miesta a podobne. Prežila aj vďaka snahe ľudí, ktorí im pomáhali vždy sa ukryť.
Ona, jej mama a otec prežili. Ostatná rodina bola transportovaná do táborov, kde, bohužiaľ, zahynuli.
Kniha inšpirovala učiteľa zo Sečoviec a tiež žiakov k tomu, že zorganizovali aj spomienkový pochod, v rámci ktorého sa obliekli tak, ako boli oblečení kedysi židia, ktorých transportovali do táborov.
Prechádzali cez celé mesto až po stanicu, odkiaľ ich odvážali.
„Je nesmierne dôležité o tom všetkom hovoriť a vzdelávať v histórii. To je tá správna cesta. Ostávať ticho nie je správne,“ dodala Ruth.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
