Rímske akvadukty mali najčastejšie podobu práve kanálov zakopaných v zemi a zakrytých tak, aby z nich voda neodparovala ani sa neznečistila. A presne tak vyzeral aj akvadukt pri Bratislave, ktorého koryto má hĺbku necelý jeden meter.
Trnavským archeológom sa podaril výnimočný objav. Pri rekonštrukčných prácach v areáli Kaštieľa v Rusovciach narazili na dvetisíc rokov starý rímsky akvadukt, už druhý na tom istom mieste.
„Bol vybudovaný rovnakou technikou ako prvý: na jeho dne sa nachádzajú rímske tegulae a po bokoch je vystavaný z kamenného muriva.
Akvadukt pravdepodobne zásoboval vodou ďalšiu budovu, ktorej pozostatky pevne veríme preskúmame počas tohtoročnej sezóny,“ uviedla v príspevku na Facebooku Katedry klasickej archeológie na Trnavskej univerzite.
Tím pod vedením archeológa Erik Hrnčiarik narazil na akvadukt, keď v Rusovciach pri Bratislave začali práce na preložení vysokého napätia. Archeológovia privolaní na miesto identifikovali charakteristický prvok rímskeho akvaduktu – koryto široké asi 32 centimetrov, čo zodpovedá jednej rímskej stope.
Keď na dne koryta objavili teguly - typické pálené rímske tehly, o pôvode stavby nebolo pochýb.
Vďaka tegulám sú vedci schopní túto stavbu aj datovať. Na nich sa totiž často nachádzajú podpisy dielní, ktoré ich vyrábali. V novoobjavenom akvadukte sa síce zatiaľ žiadny takýto podpis nenašiel, ale v tom objavenom minulý rok áno. Jednou z „podpísaných“ tehál je tá s razbou a značkou „C VAL CONST KAR“.
„Aktívna činnosť tejto súkromnej tehelne Gaia Valeria Constanse z Carnunta sa zvyčajne kladie do 2. storočia nášho letopočtu. Predpokladáme, že akvadukt bol v prevádzke až do konca 2. storočia, kedy bol zasypaný, a tak sa zachoval po dve tisícročia,“ vysvetlil Hrnčiarik v rozhovore pre ČT24.
Rímske akvadukty mali najčastejšie podobu práve kanálov zakopaných v zemi a zakrytých tak, aby z nich voda neodparovala ani sa neznečistila. A presne tak vyzeral aj akvadukt pri Bratislave, ktorého koryto má hĺbku necelý jeden meter.
Zatiaľ sa podarilo odkryť len malú časť zrejme rozsiahlej konštrukcie, ale podľa sklonu to vyzerá, že akvadukt privádzal vodu z neďalekého Dunaja. Pravdepodobne išlo o úžitkovú vodu, pretože neďaleko sa našlo niekoľko studní s pitnou vodou z rovnakého obdobia.
Archeológovia zatiaľ nevedia, aký bol presný účel tohto akvaduktu. Odpoveď by mohla priniesť analýza usadenín z oboch akvaduktov. Vedci skúmajú, akými baktériami boli osídlené. Na základe toho môžu zistiť, či bola voda pitná, a teda aj jej využitie.
Najznámejšou pamiatkou z obdobia Rímskej ríše v Rusovciach je niekdajší vojenský tábor Gerulata. Rimania prevzali tento názov (lat. Gerulatis) od pôvodného keltského obyvateľstva.
Ide o jednu z najvýznamnejších antických pamiatok na Slovensku, zapísanú do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Vojenský tábor (kastel) bol postavený v 2. storočí ako súčasť hranice Limes Romanus a bol súčasťou rímskej provincie Panónia. V 4. storočí, keď došlo k stiahnutiu sa rímskych légií z Panónie, bol opustený.
V súčasnosti sú zvyšky tábora zrekonštruované a v areáli sa nachádza expozícia Bratislavského múzea s nálezmi zo Slovenska z obdobia Rímskej ríše.
V priloženom videu si pozrite archívnu reportáž o rímskych hrách v tábore Gerulata:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
