Hoci ide len o malý posun ručičiek, organizmus ho vníma oveľa citlivejšie. Únava či podráždenosť po zmene času nie sú náhodné.
Zmena času patrí k pravidelným udalostiam, ktoré síce prichádzajú každý rok, no mnohých stále dokážu zaskočiť. Najmä jarný posun, keď si ukrojíme hodinu zo spánku, môže podľa odborníkov citeľne ovplyvniť náš organizmus.
Podľa spánkovej poradkyne Zuzany Guzmickej je problém najmä v tom, že ľudské telo funguje na presne nastavenom biorytme. „Mozog riadi cirkadiánny rytmus a hodinový posun nie je niečo, čo dokáže organizmus zvládnuť zo dňa na deň,“ vysvetľuje.
Aj keď sa môže zdať, že jedna hodina nehrá veľkú rolu, opak je pravdou. Telo potrebuje podľa nej približne tri až päť dní, aby si na nový režim zvyklo. Najcitlivejšie reagujú ľudia, ktorí už majú problémy so spánkom.
Dlhodobo sa pritom diskutuje aj o samotnom význame striedania času. Hoci sa pôvodne zavádzalo najmä z ekonomických dôvodov, z pohľadu zdravia nejde podľa odborníkov o ideálne riešenie.
Ak sa na zmenu nestihnete pripraviť vopred, najdôležitejšie je podľa odborníčky prispôsobiť sa čo najrýchlejšie. To znamená vstávať hneď podľa nového času a počas dňa si nedopriať „dospávanie“.
„Aj keď budeme prvé dni unavenejší, najlepšie je naskočiť na nový režim okamžite. Večer si potom ľahnúť už podľa nového času,“ radí.
Tí, ktorí majú možnosť pripraviť sa dopredu, môžu svoj režim posúvať postupne. Stačí si niekoľko dní pred zmenou posunúť budík o 15 až 30 minút skôr.
Dôležitú úlohu zohráva aj spánková hygiena. Odborníčka odporúča najmä dostatok denného svetla ráno, pravidelný pohyb, obmedzenie kofeínu a vyhýbanie sa alkoholu. Večer by sme mali naopak svetlá tlmiť a pripraviť telo na oddych. Ideálne podmienky na spánok sú podľa nej tma a chladnejšia miestnosť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
