Psychická záťaž v školách rastie a netýka sa len žiakov. Učitelia čoraz častejšie priznávajú, že potrebujú pomoc aj oni sami.
Duševné zdravie učiteľov sa dostáva čoraz viac do popredia. Nejde pritom len o odovzdávanie vedomostí, ale aj o obrovské množstvo energie a emócií, ktoré pedagógovia denne investujú do svojej práce.
Ako upozorňujú odborníčky z Ligy za duševné zdravie Daniela Smolinská Šuhajová a Kornélia Ďuríková, situácia medzi učiteľmi nie je ideálna. Prostredníctvom špeciálneho skríningového nástroja mapujú ich psychickú pohodu a výsledky sú znepokojujúce.
Približne 40 percent učiteľov uvádza, že práca má na ich psychiku pozitívny vplyv len občas. Ešte alarmujúcejšie je, že sedem až desať percent pedagógov nepociťuje zo svojej práce žiadny pozitívny vplyv.
„Učitelia sú veľmi unavení, vyčerpaní a preťažení. Sú vystavení tlaku z viacerých strán,“ uviedla Ďuríková.
Problémom je aj to, že mnohí nemajú priestor hovoriť o svojich pocitoch. Až približne tretina učiteľov uvádza, že nie sú povzbudzovaní diskutovať o svojom duševnom zdraví.
Riešenie podľa odborníkov musí prísť na viacerých úrovniach – systémovej aj individuálnej. Každý učiteľ však môže začať aj sám od seba. Základom je kvalitný spánok, ktorý výrazne ovplyvňuje schopnosť zvládať stres. Rovnako dôležité je nastavenie hraníc medzi prácou a súkromím.
„Treba si vedome vnášať do dňa aktivity, ktoré nám robia radosť a dobíjajú nás energiou,“ odporúčajú odborníčky. Môže ísť o šport, čítanie, starostlivosť o záhradu či čas so zvieratami.
Zároveň zdôrazňujú, že vyhľadať pomoc nie je hanba a učitelia by tak mali urobiť pokojne aj preventívne. Varovným signálom môže byť najmä zhoršený spánok či pocit, že bežné fungovanie počas dňa je čoraz náročnejšie.
Aj malé kroky však môžu podľa nich priniesť výraznú zmenu. Dôležité je začať o problémoch hovoriť a nezostávať na ne sám.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
