Rast cien energií núti ľudí hľadať lacnejšie spôsoby vykurovania. Niektoré „rady“ z internetu však odporúčajú spaľovanie materiálov, ktoré sú nebezpečné, zdraviu škodlivé a dokonca zakázané.
Vysoké ceny energií spojené najskôr s vojnou na Ukrajine a teraz konfliktom na Blízkom východe nútia ľudí hľadať spôsoby, ako ušetriť napríklad na vykurovaní.
Na internete sa preto začali šíriť rady, ako „ušetriť“ využívaním alternatívneho paliva v peciach na tuhé palivo, ako je drevo, pelety či iná biomasa. Ľudia radia využiť OSB, MDF alebo preglejkové dosky, prípadne ich rozdrviť. Takto odporúčajú nakladať aj s materiálom, ktorý sa stal nepotrebným po rekonštrukcii alebo pochádza z vyradeného nábytku.
Častým argumentom je, že ide predsa o drevo. V skutočnosti však vykurovanie takýmto materiálom môže byť nielen nebezpečné pre samotného človeka aj jeho okolie, ale aj protizákonné, pričom hrozí pokuta.
Všetky tieto materiály sú síce vyrobené z dreva – konkrétne z jeho vlákien či štiepok –, no následne sa spájajú lisovaním, lepidlami a syntetickými živicami, ako je močovinoformaldehydová živica. Napríklad formaldehyd je známy karcinogén, ktorý negatívne pôsobí na dýchacie cesty.
Na rozdiel od prírodného dreva tak obsahujú „chemický koktail“, ktorý má zlepšiť ich vlastnosti, ako je výdrž, odolnosť voči vlhkosti či životnosť, uvádza Onet.
Aj keď to na prvý pohľad nemusí byť zrejmé, práve v tom spočíva rozdiel napríklad medzi preglejkou a peletami z biomasy. Pri peletách sa používajú čisté drevené piliny a lisovaná biomasa bez chemických prísad.
Pri spaľovaní preglejky, OSB či MDF dosiek sa preto do ovzdušia uvoľňujú toxické látky, ako je formaldehyd, fenoly, prchavé organické zlúčeniny a ďalšie produkty spaľovania syntetických živíc.
Pri pálení tieto živice podliehajú tepelnému rozkladu namiesto čistého spaľovania. Nebezpečné chemikálie v lepidlách sa odparujú a uvoľňujú hustý, vysoko toxický a štipľavý dym.
Navyše lepidlá často obsahujú dusík, čo môže viesť k tvorbe oxidov dusíka (NOx) a extrémne nebezpečného plynu – kyanovodíka (HCN), vysvetľuje Biologyinsight.
Preglejka obsahuje aj značné množstvo prchavých organických zlúčenín (VOC), ktoré sa uvoľňujú pri horení. Medzi ne patrí napríklad akroleín a benzén – látky známe svojimi dráždivými a karcinogénnymi účinkami.
Takýto materiál navyše spôsobuje vyššiu prašnosť – do ovzdušia uniká viac škodlivých častíc a karcinogénnych látok. Aj samotný dym má špecifický zápach a obsahuje zlúčeniny, ktoré pri spaľovaní klasických peliet nevznikajú.
Ak je komín netesný, toxické výpary sa môžu hromadiť aj v interiéri.
Formaldehyd je pritom toxický aj pri krátkodobom vystavení a môže spôsobiť podráždenie dýchacích ciest či očí. Dlhodobá expozícia zvyšuje riziko rakoviny, respiračných ochorení, alergií a astmy.
Vystavenie produktom takéhoto „kúrenia“ môže krátkodobo viesť ku kašľu, podráždeniu očí a dýchacích ciest. Dlhodobé účinky závisia od intenzity a dĺžky expozície.
Ľudia, ktorí spaľujú tieto materiály, tak neohrozujú len seba, ale aj svojich susedov a okolie.
Navyše si môžu poškodiť aj samotné zariadenie. Spaľovanie vedie k tvorbe nadmerného množstva popola, aglomerátu a usadenín, ktoré môžu upchať horák či podávač. To môže viesť k poruche a zníženiu účinnosti zariadenia. Na poškodenie spôsobené nesprávnym palivom sa navyše nevzťahuje záruka. Snaha ušetriť tak môže vyjsť poriadne draho.
Spaľovanie takýchto materiálov je zakázané na Slovensku aj v mnohých štátoch Európskej únie. Podľa Ministerstva životného prostredia SR hrozí domácnostiam za vykurovanie takýmito „vylepšeniami“ pokuta až do výšky 500 eur.
Takýto odpad by sa mal odviezť do zberného dvora, kde bude zlikvidovaný v súlade s predpismi.
Kúrenie drevom nebude obmedzené emisnými povolenkami. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
