Peniaze získané z ťažby mu zožrali myši.
S menom Jána Medlena je spojený prvý objav zemného plynu a ropy na území bývalého Československa i strednej Európy. Bol to slávny občan mesta Gbely, ľudia ho však vnímali ako čudáka. Pokúšal sa zostrojiť kyvadlový stroj "perpetum mobile". Aj keď sa mu to úplne nepodarilo, využíval ho aspoň na rezanie sečky. V piatok 6. júna uplynie 70 rokov od jeho skonu.
Všade videl čertov a zlých duchov
O jeho detstve sa toho veľa nevie. Narodil sa 9. januára 1870 v Gbeloch v rodine sedliaka. Ľudia ho začali vnímať až ako dospelého pre jeho nezvyčajné správanie. Bol veľmi pobožný a všade videl čertov a zlých duchov. Trpel chorobnými predstavami, že je nimi prenasledovaný, a tak sa chodil pred nimi ukrývať do kostola.
Okolo roku 1890 nastúpil na vojenskú službu. Dobové dokumenty uvádzajú, že dosiahol hodnosť "cugsfíra u kanónového pluku ck armády", čo je dnešná hodnosť poddôstojníka - čatára.
Pozemky vymenil za močiare
Po návrate domov sa v Gbeloch preslávil svojským sceľovaním pozemkov. Rozpredal zdedené pozemky po rodičoch, ktoré boli roztrúsené po celom chotári a vymenil ich za rozsiahlu močaristú pôdu v Dúbrave (pri železničnej trati smerom na Kúty) približne dva kilometre za obcou.
Vedel, čo robí
Zakladateľ Muzea naftového dobývaní a geologie v českom Hodoníne Stanislav Benada sa domnieva, že tak urobil zámerne. Ešte v roku 1854 bol v Haliči (vtedajšie Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) vyhĺbený vrt na ropu a zvesti o ňom sa šírili Európou. Medlen o tom musel pri návrate z vojenčiny počuť, keď vymenil úrodné pozemky za močiare. Postavil si tam domček s netypickým kruhovým pôdorysom (veril, že v rohoch sa ukrývajú zlý duchovia).
Bublajúci plyn
Pri meliorizačných prácach narazil na bublajúci plyn, čo ho zaujalo a začal tento jav skúmať. Náhodne zistil, že sa jedná o horľavý plyn a zrodila sa v ňom myšlienka, využiť ho pre seba. Vykopal hlboké ryhy smerom k svojmu domu, zakryl ich doskami a utesnil blatom a hlinou. Vývod tohto jednoduchého potrubia vyústil v dome, v ohnisku.
Výbuch mu rozmetal dom
Takto plyn využíval na rozhraní rokov 1912-1913. Varil na ňom, kúril ním. Pravdepodobne zlým spádovaním potrubia prišlo k zatopeniu niektorých jeho častí, pretože plameň v ohnisku zhasol. Po opadnutí vody prívod plynu začal opäť fungovať, o čom však Medlen nevedel. Netušil, že má dom plný plynu a keď raz začiatkom roka 1913 zapálil zápalku, tak mu výbuch rozmetal strechu domu.
Prišli z ministerstva
Trámy zo strechy lietali niekoľko desiatok metrov a dopadli až na železničnú trať. Prednosta stanice v Gbeloch to nahlásil železničnej správe a odtiaľ bola správa hlásená Ministerstvu financií uhorského kráľovstva, oddeleniu pre štátne kutanie na zemný plyn, zemný olej a draselnú soľ. Na Záhorie vyslali dvoch geológov (H. Bockh, Š. Papp), ktorí neskôr určili miesto pre prvé vrty.
Tie boli vyhĺbené pomocou pojazdnej vrtnej súpravy dovezenej zo Sedmohradska. V hĺbke 163 až 167 metrov narazili na ložisko vzácnej ťažkej ropy. Rakúsko-Uhorsko začalo 13. januára 1914 prvýkrát priemyselne ťažiť ropu.
Peniaze za ropu mu zožrali myši
Jánovi Medlenovi vyniesla táto ťažba určité finančné prostriedky. Aj k tým sa však správal svojským spôsobom. Mal ich v dome poukrývané pod slamou a myši si v nich robili hniezda. Do Gbelov prichádzali novinári z celej monarchie a okrem vrtných polí ich zaujímal aj objaviteľ.
Chcel späť pozemky, nedostal nič
Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, Ján Medlen odmietol narukovať. Žandári ho chytili, zbili a predviedli na odvod. Po návrate z vojny sa Medlen márne pokúšal získať pozemky a s nimi aj zisky z ropy naspäť. Zomrel v tichosti a zabudnutý 6. júna 1944 v Gbeloch.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
