Počet detí s oneskoreným vývinom reči rastie. Podľa odborníkov za tým môže byť aj moderný životný štýl či nadmerné používanie obrazoviek.
Klinická logopedička Zuzana Jandová upozorňuje, že v posledných rokoch pribúda detí, ktoré začínajú rozprávať neskôr. Nejde pritom len o mierne oneskorenie, ale čoraz častejšie aj o narušenú komunikačnú schopnosť či celkové spomalenie psychomotorického vývinu.
Presná príčina podľa nej zatiaľ nie je jednoznačne potvrdená. „Môže to byť prostredím, v ktorom deti vyrastajú, hektickým tempom života, ale aj stravou či technológiami,“ vysvetľuje. Odborníci zároveň upozorňujú, že vývin každého dieťaťa je individuálny.
Na vývin reči má zásadný vplyv už obdobie tehotenstva a samotný pôrod. Práve v prvých mesiacoch sa totiž vyvíja nervová sústava dieťaťa.
„Pôrod je veľmi dôležitý moment. Pri prirodzenom pôrode sa aktivujú reflexy a stimuluje sa nervová sústava,“ vysvetľuje logopedička. Dodáva, že reč je len vrcholom celého neurovývinového procesu, ktorý zahŕňa aj pozornosť, porozumenie či schopnosť učenia.
Jedným z najčastejšie diskutovaných faktorov sú technológie. Obrazovky podľa logopedičky stimulujú najmä zrakové centrá v mozgu, no menej podporujú oblasti zodpovedné za porozumenie a tvorbu reči.
„Dieťa si na obrazovky rýchlo zvykne, pretože vyvolávajú pocit odmeny. Čím viac času pri nich trávi, tým viac ich vyžaduje,“ upozorňuje. Práve preto neodporúča používanie tabletov či mobilov najmä u detí do troch rokov.
Rodičia môžu vývin reči podporovať už od narodenia. Kľúčová je komunikácia – rozprávanie, čítanie kníh či spievanie.
„Dieťa vníma hlas rodiča od prvých chvíľ. Už malé bábätko sa učí počúvať a neskôr napodobňovať,“ vysvetľuje odborníčka. Odporúča tiež jednoduché aktivity – listovanie v knižkách, riekanky či priame interakcie tvárou v tvár. Práve tie majú podľa nej najväčší význam pre prirodzený rozvoj reči.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
