Čo všetko musí operátor zistiť za pár desiatok sekúnd? Prečo je dôležité pri telefonovaní o pomoc nepanikáriť a nebáť sa poskytnúť prvú pomoc? O tom sme sa na TN live rozprávali s Jánom Gembickým, vedúcim operátorom Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby v Trnave.
Každý deň zazvonia na linke 155 stovky telefónov. Niektoré volania sú zbytočné, iné znamenajú boj o každú sekundu. Leto pritom prináša úplne iné situácie ako zvyšok roka – kolapsy z horúčav, topenia, nehody na bicykloch či elektrických kolobežkách, úrazy pri kúpaní, bodnutia hmyzom aj turistov uviaznutých v horách.
Ján Gembický si na svoj prvý telefonát na operačnom stredisku pamätá dodnes. „Išlo o týždňové bábätko, keď mi asi 15 minút po polnoci zavolali rodičia relatívne pokojným hlasom. Až ma prekvapilo, že sú takí nesmierne pokojní, a povedali mi, že ich týždňový syn nedýcha,“ opísal svoju prvú skúsenosť. Našťastie sa všetko skončilo dobre a po niekoľkých inštrukciách dieťa asi po 30 sekundách začalo plakať.
Operačné stredisko denne prijíma desiatky telefonátov. V Trnave, kde pracuje, ide v rámci dennej aj nočnej služby spolu v priemere o 280 telefonátov denne.
Aj napriek tomu, že sa niekedy zdá, že v lete je úrazov a situácií, ktoré si vyžadujú pomoc, viac, Ján Gembický hovorí, že každé ročné obdobie má svoje úskalia.
Upozorňuje, že ľudia sú pri volaní na tiesňovú linku často vo veľkom strese a šoku. Preto je podľa neho dôležité dôverovať operátorovi, riadiť sa jeho pokynmi a spolupracovať, lebo práve to často rozhoduje. „Volajúci si musí uvedomiť, že má na linke operátora tiesňovej linky, ktorý je zdravotnícky personál, a v podstate v tú chvíľu je to jeho inštruktor prvej pomoci... Pre mňa zase je ten volajúci mojimi rukami.“
Prečítajte si tiež:
Mnohí si myslia, že najdôležitejšia informácia, na ktorú sa záchranár po zdvihnutí hovoru opýta, je stav pacienta. V skutočnosti je však najdôležitejšie miesto udalosti. Totiž v prípade, že sa hovor preruší, operátor vie, kam poslať záchrannú službu.
Ak človek nevie presne určiť svoju polohu, dnes už pomáhajú moderné technológie. „Na základe telefónneho čísla my vidíme volajúceho. Dá sa povedať, že je to na presnosť desiatich metrov.“ Dodal, že ak telefón takúto funkciu nemá, operátori vedia človeka navigovať, aby im nadiktoval GPS súradnice.
Ján Gembický uviedol, že sa často stretávajú s veľkým problémom, a to tým, že ľudia sa boja poskytovať prvú pomoc, aby osobe ešte viac neublížili.
„Treba si uvedomiť, že ten človek, ak je v bezvedomí a nedýcha, horšie už nespraví ten, kto chce poskytovať prvú pomoc,“ zdôraznil s tým, že obavy v tomto prípade rozhodne nie sú na mieste.
Operátori sa podľa neho snažia volajúcich povzbudiť, aby začali so stláčaním hrudníka. Väčšina ľudí ich podľa skúseností napokon počúva, pretože chcú zachrániť život svojho blízkeho.
Prečítajte si tiež:
Záchranár tiež spomína na prípad, keď sa z operátora stal samotný aktér. Pred nejakým časom priamo pred ich stanicou skolaboval muž. Neváhal a vybehol von aj s externým defibrilátorom.
Prístroj vyhodnotil, že pacient potrebuje elektrický výboj. „Pán dostal dva výboje,“ povedal.
Akcia bola úspešná. Muža previezli do nemocnice a o dva týždne prišla za záchranárom jeho manželka s dobrou správou. „Bez akýchkoľvek ťažkostí jej manžel prežil.“
Podľa záchranára práve takéto momenty potvrdzujú, že rýchla reakcia okolia a okamžitá prvá pomoc môžu zachrániť ľudský život.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
