Pri príležitosti 30. narodenín TV Markíza sme ukázali Martine Törökovej reportáže zo začiatkov jej kariéry. Pozrite si, ako reagovala.
Martina Töröková v Markíze pracuje už viac ako 18 rokov. Diváci ju v Televíznych novinách poznajú najmä ako politickú redaktorku. Pri príležitosti 30. narodenín TV Markíza sme jej ukázali reportáže zo začiatkov jej kariéry. Pozrite si, ako reagovala.
Do Markízy si nastúpila na konci roka 2007. Odvtedy si v spravodajstve pokrývala najmä politické témy. Ako si sa k tomu dostala?
Do spravodajstva ma prijali na pozíciu redaktorky pre rezort školstva, ale už vtedy som vedela, že chcem robiť politiku.
Keď som pokrývala školské témy, nebola to pre mňa tragédia, pretože aj tento rezort má svojho ministra, má poslancov, ktorí sa tejto téme venujú.
Snažila som sa však vždy využiť každú príležitosť, kedy som počas dňa mohla nahradiť nejakého politického redaktora. Približne od konca roka 2008 som definitívne prešla na politiku.
V archíve sme z toho obdobia našli aj reportáž. Je o nezvyčajnom dare, ktorý dostal Robert Fico do svojej kancelárie. Pamätáš si na to?
Na túto reportáž si rozhodne pamätám. Vzniklo to tak, že mi prišiel tip z Úradu vlády SR, či si nechcem prísť nasnímať taký bizár, že premiér Robert Fico dostal veľkého dreveného Jánošíka.
Tak som si povedala, že dobre, toto sa naozaj nestáva každý deň. Bola to dobrá obrazová téma. Bolo už popoludnie, predstavovala som si potom tú zápchu naspäť do Záhorskej Bystrice, ale hovorila som si, že to nie je úplne ťažká téma a zvládnem to.
Aj Robert Fico bol vtedy viac otvorený komunikácií, takže aj takéto témy som občas točila.
Pozrite si reportáž Martiny Törökovej z roku 2008:
Mali vtedy politici pred novinármi väčší rešpekt?
Myslím si, že v minulosti mali pred médiami politici väčší rešpekt najmä kvôli tomu, že neboli iné platformy, kde by sa zjavovali a kde by mohli odkomunikovať svoje posolstvá. Takže doba sa výrazne zmenila.
Minulý rok si Andrej Danko robil srandu aj z tvojho účesu. V roku 2008 si nosila rovné vlasy. Čo hovoríš na tvoj vtedajší štýl?
To bolo obdobie, kedy som nosila takú zostrihanú ofinu do šikma, v parlamente si teda vyslúžila prezývku „zjazdovka“. Už aj vtedy sa môj účes na pôde parlamentu rozoberal.
Keď si poslanec Dušan Jarjabek v pléne nevedel spomenúť na moje meno, keď sa mu nepozdávala moja otázka, ktorú som mu položila na chodbe, tak povedal: „Tá redaktorka z Markízy so zjazdovkou.“
Vtedy sme chodili všetci redaktori do svojho prideleného kaderníckeho salóna a mne to tam vtedy tak robili.
V tomto období som zároveň nosila sako, lebo som si myslela, že budem vyzerať staršie a dôstojnejšie, keď ho na sebe budem mať.
Prečítajte si tiež:
V minulosti pracovali novinári bez smartfónov a sociálnych sietí. Bolo to náročnejšie alebo jednoduchšie?
Každá doba má svoje pre a proti. To sa naozaj nedá porovnať.
Cez sociálne siete sa dajú fantasticky zohnať respondenti. Často na svojom profile vyhlásim výzvu, v ktorej hľadám niekoho s nejakým problémom a ľudia mi hneď priamo napíšu.
Zároveň mi sociálne siete veľmi pomáhajú aj v dramaturgii vlastnej práce, pretože pokiaľ sa počas dňa nejaká téma vyvíja a ja o tom informujem priebežne napríklad cez príbehy na Instagrame, tak ja potom podvečer prídem, pozriem si vlastné príbehy a veľmi mi to pomôže pri skladbe reportáže.
Využívam to teda ako vlastný poznámkový blok, ktorý je zároveň určený aj pre verejnosť. Takže vitajte v mojich poznámkových blokoch.
Ty vo svojich reportážach často využívaš aj rôzne kreatívne prvky, či už netradičné stand-upy, rekvizity alebo strih. Baví ťa nad tými témami uvažovať inak?
Mňa strih veľmi baví, takže sa snažím rozmýšľať veľmi obrazovo pri akejkoľvek téme, aj pri politických témach alebo o zákonoch a podobne. Ono to na prvý pohľad znie, že to sa nedá zobraziť. Všetko sa dá zobraziť.
Keď už nič iné, naozaj si reálne zalistujeme v tom zákone. Takže neexistuje, že by som naozaj neprišla s veľa ilustračnými zábermi k akejkoľvek téme.
Vyslovene ma teší, keď mi niekedy napadne nejaká dobrá metafora, ktorá zobrazí pointu tej témy, ktorej sa venujem.
Mala som obdobie, kedy som v parlamente zháňala ihlu, aby som nasimulovala, že niečo bolo šité horúcou ihlou alebo som si bola vypýtať mlieko v kuchyni, aby som ho rozliala na stôl, čo malo znázorňovať plač nad rozliatym mliekom.
Teraz sa to už snažím robiť trochu sofistikovanejšie. Mám rada, keď je v mojich reportážach akcia, aby to nevyzeralo, že človek sa len postaví a niečo povie, nech nás to všetkých baví ako aj na strane tvorcu, tak aj na strane diváka.
Ale áno, rada robím s obrazom, aj fotografovanie je moje hobby. Proste je to vo mne.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
