S príchodom jesene sa obloha zapĺňa kŕdľami sťahovavých vtákov, ktoré sa vydávajú na dlhé cesty do teplejších oblastí. Niektoré druhy však na Slovensko práve prilietajú.
Zatiaľ čo niektoré druhy opúšťajú Slovensko a smerujú do teplejších krajín, iné k nám naopak prilietajú zo severnejších oblastí Európy. Ich putovanie môžu ľudia pozorovať aj počas organizovaných podujatí zameraných na sledovanie vtáctva.
Jedným z nich je EuroBirdwatch, medzinárodné podujatie, do ktorého sa zapájajú milovníci prírody z celej Európy. Ornitologička Zuzana Paulo Lackovičová približuje, že konkrétne na Slovensku sa uskutočnilo 18 pozorovacích podujatí.
Prečítajte si tiež:
Hlavným dôvodom migrácie nie sú samotné nízke teploty, ale predovšetkým dostupnosť potravy. S príchodom zimy totiž na Slovensku ubúda hmyz, ktorým sa živí množstvo vtáčích druhov.
Práve hmyzožravé vtáky preto často odlietajú medzi prvými. V oblastiach, kde zimujú, nachádzajú dostatok potravy, ktorá im umožňuje prežiť chladnejšie mesiace.
Po niekoľkých mesiacoch sa vracajú na Slovensko, kde hniezdia a vychovávajú svoje mláďatá.
Migrácia je pritom energeticky náročná a prináša so sebou množstvo rizík. Napriek tomu predstavuje pre mnohé druhy výhodnú stratégiu prežitia.
Prečítajte si tiež:
Hoci sa vtáky sťahujú na jar aj na jeseň, ich putovanie má v jednotlivých obdobiach odlišný priebeh.
Podľa ornitologičky býva jesenná migrácia spravidla pomalšia. Vtáky sa môžu najskôr rozptýliť do okolitých oblastí a až následne pokračovať smerom na juh.
Na jar je však situácia iná. Vtáky sa ponáhľajú späť na svoje hniezdiská, pretože potrebujú obsadiť vhodné teritóriá a začať s rozmnožovaním.
Ďalším rozdielom je zloženie migrujúcich kŕdľov. Na jeseň sa na cestu vydávajú aj mladé jedince, ktoré sa vyliahli počas predchádzajúcej jari.
Pre neskúsené vtáky predstavuje prvá migrácia mimoriadne náročnú skúšku a nie všetky ju dokážu prežiť.
Prečítajte si tiež:
Jednou z najpozoruhodnejších schopností sťahovavých vtákov je orientácia počas ciest, ktoré môžu viesť naprieč viacerými krajinami či kontinentmi.
Ornitologička vysvetlila, že mnohé vtáky majú základné migračné smerovanie vrodené. Pri navigácii však využívajú aj ďalšie mechanizmy, ktoré im umožňujú prispôsobiť sa podmienkam počas letu.
Pomáhajú im napríklad výrazné orientačné body v krajine, ako sú rieky, pobrežia alebo rozsiahle mokrade.
Vtáky sa dokážu orientovať aj podľa polohy Slnka a hviezd. Ak im počasie neumožňuje využívať tieto orientačné body, môžu sa spoľahnúť na schopnosť vnímať magnetické pole Zeme.
Vďaka kombinácii viacerých navigačných mechanizmov dokážu mnohé druhy opakovane absolvovať dlhé migračné trasy a vracať sa do oblastí, kde hniezdili v predchádzajúcich rokoch.
Prečítajte si tiež:
Jesenná migrácia pritom neznamená len odlet vtáctva zo Slovenska. Niektoré druhy k nám v tomto období naopak prilietajú, aby tu prezimovali alebo si počas ďalšej cesty oddýchli.
Príkladom je hus bieločelá, ktorú ornitologička pozorovala na Trnavských rybníkoch.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
