Doposiaľ bolo počuť výroky v opačnom duchu.
Odchod Grécka z eurozóny doposiaľ politici či bankári označovali za neuskutočniteľnú vec, ale guvernér našej centrálne banky Jozef Makúch sa vyjadril inak. Vraj hoci si podobný scenár nikto neželá, už nastal čas, že by sa niektorá krajina mohla eura vzdať.
"Eurozóna bola vždy projektovaná ako systém otvorený, kde nezáleží na tom, koľko štátov je v tom systéme, ale ako si plnia svoje povinnosti, ako dodržiavajú pravidlá. Keby vznikla situácia, že niektorý štát nechce ďalej dodržiavať pravidlá, asi by bolo zbytočné, aby sme trvali na počte 19 členov," povedal Makúch.
Na rozdiel od rokov 2008 až 2010, keď EÚ na krízové ekonomické situácie pripravená nebola, v súčasnosti je podľa Makúcha napríklad vďaka eurovalu situácia iná. "Rozdiel je v tom, že teraz nemáme obavu z nákazy, reťazovej reakcie a domino efektu, ktorú sme vtedy mali," dodal.
Grécke miliardy
Očakávaný víťaz gréckych volieb Syriza sa snaží získavať popularitu aj sľubmi, že odmietne ďalšie splácanie dlhov. Makúch však očakáva, že všetko sa napokon môže zmeniť. "Videli sme už veľakrát, že iná je predvolebná rétorika a iná povolebná realita. Tým si prejde aj Grécko," dodal Makúch.
Proti odchodu Grécka z Eurozóny hovoria aj argumenty, na ktoré poukázal analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Gréci síce dlhujú zhruba 300 miliárd eur, ale takmer polovicu majú požičané z eurovalu a tieto peniaze ešte roky nebudú musieť splácať.
Ak by teda Atény vyhlásili bankrot, okamžite by tým ekonomicky veľa nezískali a navyše by poriadne nahnevali zvyšných členov EÚ.
Na strane druhej, bez započítania nákladov na splátky dlhov bol vlani grécky verejný rozpočet "v pluse" na úrovni 4,4 miliardy eur, po ich zarátaní však "v mínuse" 3 miliardy eur.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
