Čítanie k vode: Niekto sa díva (1. časť)

Zdroj: BUX

Kniha obľúbenej Joy Fieldingovej vyjde až 14. júla, jej I. kapitolu si prečítajte už dnes.

Je inteligentná, dobre informovaná, húževnatá, metodická, vynachádzavá a diskrétna. Pracuje ako súkromné očko pre špičkovú právnickú firmu. Má luxusný byt v štýlovom mrakodrape v centre mesta, príťažlivého priateľa, obrovské dedičstvo. A zdanlivo idylický život.

Lenže v jeden deň ju surovo prepadnú, polícia násilníka nedokáže vypátrať a Bailey zrazu stráca istotu. Nevie sa zbaviť pocitu, že niekto sleduje každý jej pohyb...

Myženy.sk vám prináša mrazivé čítanie k vode. Detektívny psychotriler Niekto sa díva od svetovej autorky Joy Fieldingovej, ktorá pred pár rokmi zavítala aj na Slovensko.

KAPITOLA 1

Deň sa začal ako inokedy. Bol to len ďalší monotónne nádherný októbrový deň v Miami, obloha bola typicky modrá a bezoblačná, teplota mala napoludnie vystúpiť na dvadsaťosem stupňov. Nič nenaznačovalo, že dnešný deň by mal byť iný ako včerajší alebo predvčerajší, nič nesvedčilo o tom, že dnešný deň, alebo skôr večer, mi navždy zmení život.

Zobudila som sa o siedmej. Osprchovala som sa a obliekla som si čiernu plisovanú sukňu a bielu bavlnenú blúzku, formálnejšie oblečenie, než nosím bežne. Prekefovala som si svetlohnedé vlasy, ktoré mi vo vlnách splývali do polovice chrbta. Na líca som si naniesla trochu červene a na mihalnice maskaru. Uvarila som si kávu, zhltla som mafin a o pol deviatej som zavolala sa recepciu, aby mi niektorý zo zriadencov vyviezol z podzemnej garáže auto.

Mohla som si zájsť po strieborné porsche aj sama, ale zriadenci sa vyžívajú, keď si na ňom môžu zajazdiť, hoci len tých tridsať sekúnd, toľko totiž trvá jazda po kruhovej rampe z môjho parkovacieho miesta na tretej úrovni k prednému vchodu. Dnes ráno mal službu Finn, celkom príťažlivý v uniforme pozostávajúcej z kaki nohavíc a zelenej košele s krátkymi rukávmi. „Čaká vás rušný deň, slečna Carpenterová?" spýtal sa, keď ma pustil za volant.

„Len ďalší deň v raji."

„Užite si ho," zatvoril dvere a zakýval mi.

Zamierila som na Biscayne Boulevard do sídla právnickej kancelárie Holden, Cunningham a Kravitz, kde som už takmer dva roky zamestnaná ako súkromná detektívka. Firma má približne tristo zamestnancov a pracuje v nej stodvadsaťpäť právnikov. Firma sídli na najvyšších troch poschodiach impozantného mramorového vežiaka v obchodnom centre mesta. Za normálnych okolností by som si dala druhú šálku kávy a pozhovárala sa s ľuďmi, ktorí by práve boli v služobnej miestnosti, ale dnes som mala ísť na súd, a tak som zaparkovala v podzemnej garáži, zamkla som svoj legálne držaný Glock v schránke v prístrojovej doske a na krátku cestu na West Flagler Street číslo 73 do budovy súdu som sa odviezla taxíkom, lebo v tých končinách je takmer nemožné nájsť voľné parkovacie miesto a nemohla som si dovoliť strácať vzácny čas hľadaním. Predvolali ma ako svedkyňu na potvrdenie protiargumentov v prípade týkajúcom sa priemyselnej špionáže a už som sa nevedela dočkať, kedy sa postavím na miesto svedka. Na rozdiel od mnohých kolegov, ktorí radi zostávajú neviditeľní, ja rada svedčím.

Možno preto, že ako detektívka trávim veľa času dosť izolovane. Súčasťou mojej práce je zbieranie informácií, ktoré budú užitočné pri obhajobe v súdnej sieni, vyšetrovanie podvádzajúcich manželov alebo manželiek či podozrivých zamestnancov, sledovanie, fotografovanie, nahrávanie tajných stretnutí na video, vyhľadávanie a vypočúvanie nádejných svedkov, pátranie po stratených dedičoch a zhromažďovanie faktov, z ktorých mnohé súd možno prijme a mnohé budú len lascívne, ale napriek tomu užitočné. Keď mám všetky potrebné informácie, zvyčajne si sadnem a napíšem správu. Niekedy, ako dnes, ma predvolajú svedčiť. Treba mať aspoň základné právnické vedomosti, a preto tých niekoľko rokov, čo som na Miamskej univerzite študovala kriminalistiku, nepokladám za stratu času, hoci som odišla zo školy bez štátnej skúšky. Podľa onlinovej stránky, na ktorej som si vybavila licenciu detektívky, k náplni mojej práce patrí byť inteligentná, dobre informovaná, húževnatá, metodická, vynachádzavá a diskrétna. Usilujem sa spĺňať všetky požiadavky.

Keď som prišla do súdnej budovy, stál tam už dlhý rad ľudí, ktorí čakali na prechod detektorom kovov, potom som sa vyviezla až bolestne pomalým, preplneným výťahom na dvadsiate prvé poschodie. Dnes bolo takmer na smiech, že táto dvadsaťosemposchodová budova, ktorú dokončili v roku 1928, bola v tom čase nielen najvyššou budovou na Floride, ale aj na juh od Ohia. Biely vápencový exteriér sa ešte vždy napočudovanie vyníma medzi nerozoznateľnými sklenými budovami, ktoré ju obklopujú a popri ktorých pôsobí ako trpaslík. Interiér nie je veľmi pôsobivý, hala ešte vždy čaká na financie na dokončenie renovácie a väčšina súdnych siení pôsobí zatuchnuto, niekedy naozaj páchnu.

„Povedzte svoje meno a povolanie," vyzval ma zriadenec, keď som sa postavila na miesto svedka a prisahala som, že budem hovoriť pravdu a nič, len pravdu.

„Volám sa Bailey Carpenterová a pracujem ako súkromná detektívka vo firme Holden, Cunningham a Kravitz."

„Ako sa máš, Bailey?" spýtal sa ma Sean Holden, keď som sa usadila na svojom mieste. Sean nie je len môj šéf, je to zároveňaj jeden zo zakladateľov firmy a jedna z hlavných hviezd, hoci má len štyridsaťdva rokov. Dívala som sa, ako si zapína gombíky na modrom saku s jemným pásikom, a prebleslo mi hlavou, že je to veľmi impozantný muž. Niežeby bol príťažlivý v tradičnom ponímaní, črty má trochu drsné, orieškové oči malé a priveľmi priame, tmavé vlasy priveľmi kučeravé, pery až priveľmi plné. Trochu priveľa všetkého, čo zvyčajne stačí na to, aby to druhú stranu zastrašilo.

Prípad bol pomerne jednoduchý. Nášho klienta, majiteľa miestnej siete úspešných pekární, žalovala bývalá zamestnankyňa za neoprávnené prepustenie. On tvrdil, že tú ženu prepustil preto, lebo prezradila obchodné tajomstvo jeho najväčšiemu konkurentovi. Žena už vypovedala, že jej stretnutia s menovaným konkurentom boli úplne nevinné, ona aj jej manžel toho človeka poznajú od detstva a ich stretnutia, ktoré mám podrobne zdokumentované vo svojej správe, mali jediný účel, a to pripraviť párty, ktorou chcela prekvapiť manžela pri príležitosti jeho štyridsiatych narodenín. Dobrovoľne vyhlásila, že je čestná žena a nikdy by vedome nezradila dôveru svojho zamestnávateľa. A v tom urobila chybu. Svedkovia by nikdy nemali nič dobrovoľne vyhlásiť.

Sean mi položil celý rad zdanlivo nevinných otázok v súvislosti s mojou prácou, až potom sa zameral na dôvod, prečo som tam. „Uvedomujete si, že Janice Elderová tu pod prísahou vyhlásila, že je, citujem ‚čestná žena a nie je schopná takej zrady'?"

„Áno, uvedomujem si to."

„A vy ste tu preto, aby ste vyvrátili to vyhlásenie?"

„Mám dôkazy, ktoré vyvracajú jej vyhlásenie o čestnosti, aj to, že nie je schopná zrady."

Advokát druhej strany okamžite vyskočil na nohy. „Námietka, vaša ctihodnosť."

„Pani Elderová sama otvorila dvere tejto línii vypočúvania," vyhlásil Steve a sudca rýchlo rozhodol v jeho prospech.

„Povedali ste, že máte dôkazy, ktoré popierajú nielen jej tvrdenie, že je čestná, ale aj že nie je schopná zrady?" spýtal sa Sean a slovo za slovom zopakoval, čo som povedala.

„Áno, mám."

„Aké dôkazy?"

Vzala som do ruky poznámky, hoci v skutočnosti som ich nepotrebovala. So Seanom sme preberali moju výpoveď niekoľko dní a presne som vedela, čo poviem. „Večer dvanásteho marca roku dvetisíctrinásť som sledovala pani Elderovú do hotela Doubledy Hilton vo Fort Lauderdale..." Kútikom oka som zazrela, ako sa Janice Elderová rýchlo radí s právnikom. Postrehla som paniku v jej očiach.

„Námietka," ozval sa znova jej právnik.

Sudca jeho námietku opäť zamietol.

„Pokračujte, slečna Carpenterová."

„Videla som, ako pristúpila k recepčnému pultu a dostala kartu od izby dvestoštrnásť, registrovanú na istého pána Carla Segrettiho."

„To čo má byť, dočerta?!" zvolal muž sediaci na lavičke rovno za pani Elderovou. Bol to Todd Elder, Janicin manžel. Vyskočil na nohy, v šoku a pobúrení mu opálená pokožka očervenela, akoby horel. „Ty si si to rozdávala s Carlom?"

„Námietka, vaša ctihodnosť. Toto nemá absolútne nič spoločné s naším prípadom."

„Práve naopak, vaša ctihodnosť."

„Klamárka jedna!"

„Poriadok v súdnej sieni."

„Ty si sa kurvila s mojím posratým bratancom?"

„Zriadenec, odveďte toho muža." Sudca buchol kladivkom. „Pojednávanie sa na tridsať minút odročuje."

„Dobrá práca," poznamenal Sean kútikom úst, keď som okolo neho vychádzala zo súdnej siene. Pani Elderová ma prebodávala nepriateľským pohľadom, vpaľoval sa mi do chrbta ako kyselina.

Zaujal vás úryvok z novinky Joy Fieldingovej? Viac o knihe Niekto sa díva.