A ako si vybrať ten správny? Stačí vám pokožka predlaktia.
Robí nás krajšie, sebavedomejšie a v kabelke nechýba asi žiadnej žene. V podobe, v akej ho poznáme dnes, sa začal predávať pred sto rokmi . Poďte sa s nami pozrieť, ako sa za ten čas menili trendy a čo je v móde dnes.
Rozdrvené polodrahokamy, hlina, krv či dokonca hmyz. Aj toto boli zmesky, ktoré si voľakedy ženy natierali na pery. A hoci v temnom stredoveku im za to hrozilo upálenie - keďže cirkev takéto skrášľovanie spájala s čarodejníctvom - nevzdali sme sa ho dodnes.
K tomu, aby sme ho mohli bez obáv strčiť aj do kabelky, dopomohol v roku 1915 Maurice Levy v Amerike. Vymyslel vysúvaciu kovovú tubu, ktorú používame dodnes.
A naša láska siaha skutočne ďaleko - hovorí sa, že priemerná žena počas svojho života zje až kilogram tohto farebného „skrášľovadla". Dostane sa totiž na zuby.
Kritika pre zloženie rúžu
Tento malý ženský pomocník však často čelí aj kritike. Najmä kvôli svojmu zloženiu.
Základ tvoria vosky a tuky, často vyrobené z ropy. Ďalej sa tam pridávajú rôzne silikóny, parafíny, parabény. Odborníčka na estetickú medicínu to však nevidí až tak dramaticky.
„Naozaj si kozmetické firmy dávajú pozor na to, aby zloženie zodpovedalo kvalitným látkam," vysvetľuje dermatovenerologička Lucia Drahovská.
Čo nám však skutočne môže uškodiť je, keď si ho vzájomne požičiavame. Akékoľvek kozmetiku má okrem schopnosti pridávať nám na kráse aj viazať na seba všeličo možné z okolia. Podľa Drahovskej sú to aj vírusy, ktoré sa môžu preniesť aj cez pohár.
Ak chceme ústa bez herpesov a kútikov, platí heslo - jeden rúž, jedna žena. Koniec koncov, nie každému odtieňu pleti pristane rovnaká farba. Rúže a lesky treba odskúšať na predlaktí.
„Koža na predlaktí je najprirodzenejšia a veľmi rýchlo mení farbu podľa toho čo na ňu aplikujeme. Tam keď sedí a cítite sa dobre - tak verte že keď to aplikujete na pery bude to tiež fajn," dodáva lekárka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
