Ak si ani teraz nenájde v Londýne manžela, matka ju pošle na vidiek k tete.
Sue Greenová má pred sebou poslednú sezónu v Londýne - ak si ani teraz nenájde manžela, matka ju pošle na vidiek k tete. Sue túži byť aspoň raz v živote rovnako obletovaná ako jej exoticky krásna sestra, a tak sa vyberie na maškarný bál zamaskovaná za Suzannu - svoje odvážne a zmyselné druhé ja.
Skvelá zábava sa však skončí, keď sa nechtiac dostane do kolízie s lordom Holdenom Ellisom, najžiadanejším slobodným mužom v Londýne. Aj keď Holden neverí na lásku na prvý pohľad, dievčina, ktorá zmizla rovnako rýchlo, ako sa objavila, ho zaujme.
Holden začne po nej pátrať, no zdá sa, že jediný, kto o záhadnej Suzanne niečo vie, je slečna Sue Greenová. A čím viac času Holden trávi s pôvabnou, vtipnou a odzbrojujúco úprimnou Sue, tým väčšmi si uvedomuje, že možno našiel to, čo hľadal celý život...
Zaľúbený lord je príjemné čítanie na voľné večeri - príbeh má rýchly spád, nechýba mu napätie, humor a je to tak trochu rozprávanie o Popoluške, ktorú všetci tak milujeme. Elizabeth Michelsová si získala milióny čitateliek práve vďaka jedinečnému mixu romantiky, humoru a zmyselnosti, na ktorom postavila svoje príbehy.
Sue preletela pohľadom záhradu. Nevybadá nejaký pohyb? Všade bol pokoj, len v korunách stromov za kamenným múrom šelestil vánok. Nič im nehrozí.
Vzpriamila sa a potlačila okno. Zaškrípalo. Zľakla sa, hoci húf mačiek v tmavej chodbe za jej chrbtom robil oveľa väčší rámus než škrípanie okna. Volala ich tak práve preto, ako sa správali - stále sa parádili, pyšne si vykračovali a dožadovali sa pozornosti. Životom plávali na vlnách úsmevov a ostýchavých odpovedí. Jej sestra a dvojčatá sesternice. Sue prevrátila očami, rýchlym pohybom zabuchla okno.
Zvrtla sa a cez otvory v tmavej maske vrhla na sesternice nevraživý pohľad. „Psst... ak sa vy dve neprestanete hádať, všetky nás chytia. Victoria, naozaj záleží na tom, prečo ti stúpila na nohu?"
„Mojej nohe na tom záleží," odvrkla Victoria. Posunula si svetlozelenú masku vyššie na lícne kosti, oprášila si plesovú róbu a dramaticky sa odtiahla od sestry.
„Panebože! Isabelle ti predsa nechcela ublížiť." Sue predĺžila krok, aby dobehla sestru, a ťahala Isabelle za sebou. Cez plece zasyčala na Victoriu: „Je tma a liezla cez okno."
„Urobila to naschvál," vyhlásila Victoria so zdvihnutou bradou. Oblečením pripomínala exotického páva, perá vpletené do vlasov sa jej pobúrene trepotali.
„Neurobila," pokrčila nosom Isabelle stojaca pri Sue a žltá maska na tvári sa jej posunula.
Boli už v polovici chodby. Čím väčšmi sa vzďaľovali od okna, tým bola Sue pokojnejšia - aspoň niečo. Bol to hlúpy nápad. Ona má už svoje roky, no jej sestru a sesternice ešte ani nepredstavili na dvore, ani neuviedli do spoločnosti. O týždeň odídu do Londýna, no ak ich prichytia na maškarnom plese, Sue presne vedela, kto si to odskáče.
Keď za ňou dievčatá prišli kvôli návšteve dnešného plesu, odmietla. Vedela však, že keď sú v tom zapletené Evangeline a Victoria, pôjdu tak či tak. Vždy ich iba ona mala priviesť k rozumu. Rozumná, jednoduchá Sue Greenová. Prevrátila oči. Nečudo, že po štyroch neúspešných sezónach si ešte stále hľadá manžela. Kto by sa chcel oženiť s takou ženou ako ona?
Úkosom pozrela na Isabelle. Plavé prstence vlasov jej pri každom kroku v dokonalých vlnách poskočili na lícach. V priebehu mesiaca sa zasnúbi. A, samozrejme, ani Evangeline si nemusí robiť starosti. Vychýrené krásavice zvyčajne nemajú problém, aby zaujali mužskú pozornosť.
Evangeline cestou po šerej chodbe mávla rukou, naznačila, aby zastali. Sue vrazila do sestry a nosom sa jej zaborila do chrbta tmavomodrej róby.
Prešla si prstami po maske, kontrolujúc, či jej neskĺzla, pričom žmúrila do šera, aby zistila, čo ich zastavilo. „Čo je? Počula si niečo? Niekto prichádza?"
„Júúúj!" zapišťala Evangeline a obrátila sa k nim. „Počujem hudbu z plesovej sály!"
Sue ju nahnevane štuchla do pleca, lebo na okamih jej zamrelo srdce. „Pravdaže počuješ hudbu z plesovej sály! Zakrádame sa predsa na ples!"
Medzitým sa k nim pridala aj Victoria a nazerala im ponad plecia, aby zistila, prečo stoja. „Musím nájsť nejaké zrkadlo a upraviť sa. Nemôžem sa tam ukázať s lístím na šatách."
Isabelle stojaca vedľa Sue podráždene zamrmlala: „Už som ti povedala prepáč. Zdalo sa mi, že vidím prichádzať sluhu."
„Nechápem, ako by si si zachránila kožu tým, že si mňa strčila do kríkov, aj keby sa v záhrade motal nejaký sluha," odvrkla Victoria.
„Prisahám, videla som, že sa to hýbe." Isabelle pod maskou vyvalila oči, pokrútila hlavou.
„Isabelle, to bola socha, kópia Dávida. Myslíš, že chcel do nás hodiť kameň a vyhnať nás zo záhrady?" vybuchla Sue.
Už toho mala dosť. Prečo sa, preboha, dala zatiahnuť do tohto plesového bláznovstva? Mohla zostať v dome sesterníc, maľovať, spať - čokoľvek, len nie počúvať to nepretržité hašterenie. „Prestaňte sa hádať! Victoria, niekde si upravíš šaty. Isabelle, prestaň poskakovať pri každom zavŕzganí dlážky. A, Evie, ak ešte raz zapištíš, tak ťa zahluším. Sme dámy a musíme splynúť s davom, inak nás vykopnú."
„Sue, upokoj sa," prehodila Evangeline s úsmevom. „Máme masky. Pravdaže splynieme s davom. Prečo by sme nemali? Poďme!"
Evangeline ich viedla po chodbe, po dvoch neúspešných pokusoch našla odomknuté dvere a vkĺzla dnu. So smiechom sa rozhliadla a otvorila dvere dokorán, aby vošli aj Sue a sesternice. Zdalo sa, že sa ocitli v akejsi privátnej komnate. Lampy tlmene poblikávali, no Victoria rýchlo pridala jas a zamrmlala: „Predpokladám, že majiteľka tejto komnaty má rada ružové ruže, lebo v opačnom prípade by musela zdesene ujsť."
Všetko na dohľad bolo zaplavené svetloružovou a potiahnuté látkou rovnakej farby. Sue prekvapene zažmurkala. Ružové závesy, ružové stoličky, dokonca aj koberec na dlážke zdobili ruže. „Táto komnata určite patrí April Rutledgeovej. Nikto iný by nezniesol takú záplavu ružovej."
„Poznáš ju?" spýtala sa Isabelle.
„Iba z videnia. Vždy je oblečená v ružovom," odvetila Sue. „Je to jej obľúbená farba. Tuším si ju privlastnila."
Isabelle podišla k malému stolíku so svetloružovým dlhým obrusom. „Pozrite! Sú tu dokonca nachystané dve fľaše šampanského."
Victoria sa pridala k sestre a zvedavo zdvihla jednu fľašu. „Aké pozorné! Naša šľachetná hostiteľka nám dokonca pripravila šampanské, kým sa upravíme."
„Asi by sme nemali..." Suine slová prerušilo vystrelenie zátky a trojité zapišťanie. Kam dala rozum, keď súhlasila, že sem dnes večer pôjde? Určite ich chytia. Ak ich neprezradí šampanské, tak určite to radostné jačanie. Ako ich má zastaviť? Jej príbuzné sú ako neovládateľný príval. Zrútila sa do ružového kresla a vo svojej tmavoružovej róbe a tenkej peleríne sa cítila ako stuchnutý zvyšok z pekárne.
„Bože, ja ale vyzerám!" zvolala Evangeline, hľadiac do pozláteného zrkadla v kúte. Uštipla sa do ružových líc, prstom si napravila bledomodrú masku.
Sue odfrkla. „Keby som sa uštipla do líc, iba by mi to zvýraznilo pehy." Naklonila hlavu a dívala sa, ako sa jej mladšia sestra krášli. Občas nemohla uveriť, že sú sestry.
Victoria si prihladila zvlnené kučery a priložila si na pery prst. Potom vyhlásila, že je pripravená, a siahla po fľaši so šampanským, ktorú držala Isabelle. Tá ju sestre podala, a predtým, ako si vyrovnala sukne, počastovala Sue súcitným, no zároveň odhodlaným pohľadom. Božemôj! „Posledný raz, keď si mala v očiach takýto výraz, skončila som ostrihaná ako ovca a trvalo vyše roka, kým mi vlasy dorástli."
Isabelle nesúhlasne zamumlala, nespúšťala z nej oči. Myslela to dobre. Sue však na jej nápady zakaždým doplatila.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
