Zapadnutý jazyk vyťahovali spinkou. Pri epileptickom záchvate vkladali do úst dláto aj policajný obušok. Alebo človeka v bezvedomí kriesili vedrom studenej vody. Aj takto chceli tomu druhému pomôcť, no šliapli vedľa, pretože sa spoliehali na niektorý zo záchranárskych mýtov.
„Ešte stále pretrvávajú, žiaľ, mýty z dávnych čias a stále sa snažia tí ľudia vyťahovať pacientom v bezvedomí jazyk nasilu von z úst,“ uviedol vedúci tréningového centra ZAMED Patrik Brna. Je to už dávno vyvrátený postup, no ľudia ho dookola opakujú.
„Sila žuvacích svalov je taká silná, že nám môže naozaj vážne poraniť naše prsty,“ dodal Brna. Pritom stačí len zakloniť hlavu. Laici neraz robia chyby aj pri epileptickom záchvate.
„Strkajú im cudzie telesá do úst ako peňaženky, varechy a zapaľovače,“ doplnila záchranárka Lucia Gedajová.
To najúčinnejšie, čo však môžete spraviť, je zároveň aj to najjednoduchšie. „Odložíme všetky predmety, o ktoré by sa pacient mohol zraniť, a podložíme hlavu niečím mäkkým ako dekou, bundou alebo čímkoľvek, čo máme k dispozícii, prípadne chytíme hlavu do vlastných rúk,“ vysvetlila Gedajová.
Koľkokrát ste počuli, že pri krvácaní z nosa je najlepšie zakloniť hlavu, chladiť čelo alebo upchávať dierky vreckovkami? Aj to je však podľa záchranárov bublina, ktorá by mala čo najskôr spľasnúť.
„Pacienta predkloníme a v tejto pozícii mu stlačíme mäkké časti nosa. Držíme aspoň desať minút,“ popísala záchranárka.
Najčastejšou chybou je, ak prvú pomoc neposkytneme vôbec. Podľa záchranárov je lepšie urobiť čokoľvek, než neurobiť nič. V strese nie vždy vieme ako na to, no máme po ruke telefón.
„Vieme zavolať na tiesňovú linku 155, vieme si tento hovor dať na hlasitý odposluch a záchranár na tejto tiesňovej linke nás bude sprevádzať celým procesom,“ ozrejmil Brna.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
