Do života ľudí vchádza neohlásene a nevyberá si pohlavie ani vek. Jedenásty apríl je Svetovým dňom Parkinsonovej choroby.
Dennodenne sa stretávajú so situáciami, keď nedokážu ovládať svoje pohyby. Často pri tom zažívajú útoky či posmech a mnohí okoloidúci ich považujú za opitých. Nájdu sa však aj ľudia, ktorí im ochotne pomáhajú, ako sestry Miriam a Dagmar.
Práve ony vymysleli niečo, čím by parkinsonikom zjednodušili život a pomohli verejnosti rozoznať ich.
Táto choroba sa zatiaľ nedá vyliečiť. Na určitú dobu sa dá stabilizovať, no stav sa zaručene zhorší.
Parkinsona diagnostikovali aj pánovi Jurajovi. Zlé signály si najprv všimla jeho manželka Marta. Spomína, že reagoval spomalene.
„Ruky sa mi triasli predtým, teraz sa mi vôbec netrasú,“ hovorí Juraj. „Horšie je to, keď chodím a je úzky priestor, vtedy sa zabrzdím. Štyrikrát som tak zablokoval dopravu v strede mesta,“ vraví.
Aj Roman nám povedal, kedy si po prvý raz všimol, že niečo nie je v poriadku. „Keď som pracoval ako čašník. Bola plná sezóna, v Nemecku, mali sme veľmi veľa práce. Vtedy sa mi začala ruka jemne triasť,“ vraví. Myslel si, že je to stresom.
„Stále sa to opakovalo, celé leto, tak po polroku som sa rozhodol, že idem k doktorovi. Povedali mi, že mám Parkinsonovu chorobu,“ dodáva. Roman priznáva, že to preňho bola rana: „Niekedy mám také dni, že úplne vkuse, dvadsaťštyri hodín mi je zle.“
Osudy ľudí s Parkinsonovou chorobou neboli ľahostajné dvom sestrám, ktoré sa rozhodli im pomáhať. O nich a ich výmysle je reportáž z Reflexu, ktorú nájdete vo videu vyššie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
