Chrániť alebo regulovať? Otázka ohľadom problematiky výskytu medveďa hnedého rozdeľuje spoločnosť. Nový dokumentárny seriál Lebo medveď sleduje stret dvoch svetov a ukazuje, že téma ochrany prírody nie je čiernobiela. Ekológ Erik Baláž v rozhovore vysvetlil, za akých okolností môže zásah do populácie šelmy priniesť opačný efekt.
Medvede sa stali celospoločenskou témou. Otázka, ako manažovať a či vôbec regulovať ich populáciu, rozdeľuje verejnosť aj odborníkov. Ľudia zo zasiahnutých regiónov sú frustrovaní, vzťahy a dialógy ostávajú napäté.
Jedni v šelme vidia symbol ochrany prírody, druhí hrozbu. Stret dvoch svetov sleduje nová dokumentárna séria Lebo medveď pod značkou Voyo Originál. Projekt z dielne renomovaného režiséra Mira Rema mapuje rozličné pohľady, snahy kompetentných i politické tlaky.
Okrem toho však prináša optiku miestnych zo zasiahnutých regiónov a ich životné príbehy. Ukazuje nám, ako táto téma vstúpila do každodenných životov mnohých z nás. A predovšetkým naznačuje, že v otázke problematiky medveďa hnedého neexistujú jednoduché odpovede.
V sérii vystupuje široká verejnosť, ale aj ochranári, odborníci, poľovníci či politici. Rezonuje tu aj hlas ekológa Erika Baláža. Stretávame sa krátko po tom, čo vláda schválila odstrel 350 medveďov.
„Osobne to považujem za veľké riziko. Nedá sa dlhodobo takto vysoko loviť a myslím si, že stretov a konfliktov medveďov s ľuďmi bude teraz viac,“ zhodnotil aktuálnu situáciu.
Podľa jeho slov totiž odlovenie medveďa neznamená automaticky efektívne vyriešenie problému. Ak zásah neprebehne na základe prísne sledovaných kritérií a dôjde k chybám, odstrel môže byť kontraproduktívny.
„Pomerne bežne sa deje to, že sa medveďa nepodarí usmrtiť, iba ho postrelia. Bude chodiť po lese a keď zbadá človeka aj z väčšej vzdialenosti, môže zo strachu zaútočiť. Ak to mám zjednodušiť, tento masívny odstrel môže v ich populácii vyvolať, že sa medvede budú viac báť,“ vysvetľuje Baláž.
Dodal, že to neznamená, že s odstrelom problémových jedincov nesúhlasí: „Nie som proti odlovu. Ak je medveď skutočne sinantropný a nedá sa to spraviť inak, treba ho usmrtiť.“
Vyslovuje však pochybnosti ohľadom aktuálne nastavenej regulácie. Európska smernica o ochrane biotopov dovoľuje výnimky v odlove medveďov, no treba splniť niekoľko podmienok.
V ustanoveniach sa píše, že výnimku je možné schváliť za predpokladu, že „neexistuje iná uspokojivá možnosť a výnimka z hľadiska ochrany prírody neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov v priaznivom stave v prirodzenom areáli ich rozšírenia“.
„Ako preukážu, že odstrel 350 jedincov neohrozí populáciu? Odstrelom musia predchádzať významným škodám. Musia preukázať, že usmrtený medveď bol ten, ktorý bol problémový. Celé zdôvodňovanie z ich strany stojí na vode,“ tvrdí ekológ.
„Je iné, keď behá po dedine medveď a odstrelia ho, vtedy je to nutné riešenie. Ale ak dopredu povedia, že idú zastreliť 350 jedincov, malo by to prebehnúť v rámci určitých procesov,“ doplnil.
Hovorí aj o tom, že základným pilierom manažmentu populácie medveďa hnedého by mala byť prevencia.
„Bez preventívnych opatrení nebude menej konfliktov. Ak budeme loviť bez nich, problémy sa nemusia zminimalizovať,“ doplnil.
„Dobrým príkladom sú 90. roky v Demänovskej doline. Boli tam napadnutí traja ľudia, medvede strieľali každý rok, nepomáhalo to,“ vysvetľuje s tým, že až neskôr pracovníci národného parku zabezpečili lokalitu, v ktorej medvede nachádzali potravu.
„Medvede odišli a problémy zmizli. Nie odstrel, ale preventívne riešenie to vyriešilo. Keď je možnosť prevencie, využime ju. Ak problém nezmizne, môžeme loviť,“ dodal.
K lovu by sa teda malo pristúpiť až po zavedení preventívnych opatrení a dôkladne zváženej situácie. Aj odlov sa však podľa slov Baláža musí riadiť pravidlami.
Populácia medveďa hnedého funguje v rámci sociálnej štruktúry. Usmrtením nesprávneho jedinca alebo väčšieho počtu sa môže narušiť.
„Dôležité sú staršie dominantné samce. Tie často usmrcujú mláďatá alebo mladšie jedince, ktoré sa potulujú v ich okolí. Keď sa mladý medveď osamostatní, hľadá si svoje teritórium aj niekoľko rokov. Tie dominantné, ktoré sú tam doma, veľkú časť z nich jednoducho zabijú,“ vysvetľuje, ako sa prirodzene reguluje populácia.
„Takže ak odstrelíme jedného dominantného samca, na druhý rok môžeme mať o desať medveďov viac. To isté sa deje pri samiciach,“ hovorí s tým, že pri nich je to komplikovanejšie.
„Vieme však, že ak je v okolí viac starších dominantných samíc, mladšie dospievajú neskôr. Keď som sa tomu dlhšie venoval, zistil som, že napríklad v Tichej a Kôprovej doline mali mláďatá ako osem až deväťročné,“ pokračuje.
„Keď som však chodil na Poľanu, kde je do veľkej miery rozvrátená sociálna štruktúra práve častými odstrelmi, mali už troj až štvorročné samice mláďatá. Funguje to tak, že si staršie jedince značkujú teritórium, tie mladšie sa preto nedostanú v skorom veku do ruje,“ dopĺňa.
Ak teda odstrelíme medveďa, neznamená to automaticky, že sme vyriešili problém. Priama úmera tu nefunguje.
Okrem toho však nedostatočne usmernený odstrel môže podľa slov ekológa spôsobiť aj iné problémy: „Mladá samica má väčší problém uživiť mláďatá, jednoducho to z toho menšieho tela neutiahne, ako tá staršia 150 kilogramová. Väčší medveď má viac tukových zásob a môže dojčiť celú zimu, nemusí do mája odchádzať z brlohu. Mladá medvedica si to nemôže dovoliť, vylezie skôr a ide hľadať energetickejšiu potravu.“
A tú nájde často práve pri vnadiskách, kukuričných poliach, odpadkoch či v záhradách.
„To, že sa medvede správajú inak, nie je len o ich počte, ale aj o rozvrátení sociálnej štruktúry,“ dodáva.
Príčin je však viacero a ku každej by sa malo pristupovať individuálne. „My však na to nereagujeme,“ hovorí ekológ.
„Musíme niečo robiť a pokiaľ to neurobíme, problémy budú. Jedine, že vystrieľame všetky medvede, aj to sa dá urobiť. Ale to nie je riešenie, ktoré je na úrovni 21. storočia,“ myslí si.
Situácia s medveďmi je komplikovanejšia a najmä komplexnejšia, než sa môže na prvý pohľad zdať. Práve tento dôležitý bod zachytáva dokumentárna séria o šelmách, ktorá okrem iného sleduje životy ľudí, v ktorých narastá strach. Ich bezpečie je dôležité pre všetky strany konfliktu, nevedia sa však zhodnúť na riešeniach.
Rovnako aj Baláž si uvedomuje, že je vo verejnej diskusii množstvo polarizácie a emócií: „Vysvetľujem si to do veľkej miery zlyhávajúcou komunikáciou. Ak niekto nemoderuje diskusiu správne, môže to viesť k extrémnym názorom.“
„Myslím si, že je úlohou štátu, aby dokázal ľuďom z regiónov vysvetliť, že chápe ich obavy z medveďov, že im vie s tým pomôcť a reálne im aj pomáha. Ich strach je reálny a treba ho riešiť,“ hovorí.
„Aby vedeli, kam majú v prípade problémov zavolať, čo majú robiť. Je dôležité s nimi o tom komunikovať, najmä na lokálnej úrovni. Nevedia si s tým poradiť sami. Nikto zatiaľ nepriniesol správny systém v komunikácii tejto témy, kriticky vnímam aj predošlé vlády, ktoré boli viac naklonené k ochrane prírody,“ doplnil Baláž.
Dokumentárna séria Lebo medveď neprináša len hlboký pohľad do problematiky ochrany prírody, ale aj do ľudských životov. Sledujte nové epizódy každý piatok na Voyo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
