Svet okolo seba nevidia, no napriek tomu sa v ňom snažia žiť naplno. Juraj a Janka Janíkovci sú obaja nevidiaci, no rozhodli sa založiť si rodinu a viesť bežný rodinný život so všetkými starosťami aj radosťami. Aj napriek hendikepu sa dokážu postarať o svoje deti, ktoré sú vidiace. Malá Vivien je škôlkarka a v mnohých situáciách dokonca rodičom nahrádza stratený zrak.
Juraj hovorí, že vidí na približne pol metra, no rozmazanejšie. Takto vidí od narodenia. Svoju mladosť prežil v Levoči. V rehabilitačnom stredisku stretol svoju terajšiu manželku Janku. Aj ona sa narodila so zdravotným znevýhodnením. Žiaľ, ona nevidí už nič.
Dvojici sa narodili dve zdravé deti - dcéra Vivien a neskôr syn Jurko. „Bolo to emotívne a vzhľadom na náš hendikep aj dosť náročné. No dalo sa to zvládnuť,“ opisuje Juraj.
Manželia všetko vnímali ušami. Každý im hovoril, že to nebude ľahké. Jurajovi a Janke síce pomáhajú aj najbližší, no chceli byť aktívni rodičia a všetko, čo dokážu, robiť sami.
Juraj sa snaží fungovať ako ľudia bez zrakového hendikepu. Ráno urobí deťom kakao, manželke kávu a dcérku odprevadí do školy.
„Vivien je veľmi vnímavé dieťa. Snaží sa vnímať svet aj zo strany nevidiacich rodičov. Keď jej poviem, že mi niečo padlo, vie mi to podať. Opisuje mi aj farby,“ približuje bežné dni rodiny otec.
Najväčší pomocník otca rodiny je vodiaci pes. Pomáha mu najmä na prechádzkach. Deti podľa jeho slov reagovali „radostne, bláznivo, rýchlo a zbesilo“.
„Museli najmä pochopiť, že je to v prvom rade tatov pomocník a potrebuje ho, aby bol samostatný a vedel niečo dokázať,“ opisuje.
Ako vyzerá každodenný život a čomu všetkému musí rodina čeliť, no aj o tom, čo im všetkým robí radosť, si môžete pozrieť v reportáži magazínu Reflex.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
