Na Slovensku trpí astmou približne 250-tisíc ľudí vrátane detí. Vznik tohto ochorenia je podmienený predovšetkým dlhodobo neliečenou alergiou. Alergia teda môže byť spúšťačom astmy, ale samotná astma nie je alergia. Odborníci upozorňujú, že oneskorená diagnostika astmy môže viesť k zbytočným komplikáciám a výraznému zhoršeniu kvality života.
„Pacient obvykle osloví svojho praktického lekára, ktorý pátra po tom, či kašeľ má infekčnú príčinu, či môže mať súvis s alergiou, či teda ide o astmu. V prípade zatekania hlienov môže všeobecný lekár riešiť príznak, ktoré popisuje pacient v spolupráci s krčným lekárom. Pacient je vhodný na vyšetrenie u pľúcneho lekára alebo alergológa, ak má dlhodobo kašeľ spojený s pískaním alebo tlakom na hrudníku či horšie znáša fyzickú záťaž. Vítame, aby pacient išiel na vyšetrenie k špecialistovi už pripravený, teda dôkladne zdiagnostikovaný všeobecným lekárom,“ uviedla v diskusii Vizionári pneumologička MUDr. Mária Drugdová s tým, že špecialisti by mali svojou úvahou nadväzovať na základné výsledky vyšetrení pacienta, ktoré absolvoval u všeobecného lekára.
Všeobecná lekárka MUDr. Katarína Helienková uviedla, že kašeľ v ambulancii riešia veľmi často. „O záchyt astmatického pacienta sa snažíme v rámci preventívnych prehliadok. Dôležitá je diferenciálna diagnostika, lebo príčin kašľa je veľmi veľa a len časť z tých pacientov, ktorí majú kašeľ, majú aj astmu. Dôležitá časť je anamnéza. Riešime, ako dlho kašeľ dlho trvá, prípadne či sú nejaké pridružené príznaky kašľa ako bolesti na hrudníku. Dôležitá je tiež rodinná a lieková anamnéza. A potom podľa toho odosielame pacienta k špecialistovi,“ vysvetlila.
Veľká časť astmy pochádza z alergie, ale nie každá astma je alergická. „Alergické ochorenie horných dýchacích ciest, teda alergická nádcha môže u dospelých a ešte častejšie u detí prechádzať do alergickej astmy. U detí to môže byť až 50 percent. Pacientov, ktorí majú diagnostikovanú alergickú nádchu, si úzkostlivo strážime, aby sme prechod do astmy odhalili v čo najvčasnejšom štádiu. U detí skoré odhalenie výrazne zvyšuje šance, že si astmu neprenesú do dospelého veku,“ doplnila alergologička MUDr. Jaroslava Orosová.
„Astma je chronické zápalové ochorenie. Ak pacient má toto ochorenie a nedostáva liečbu, tak mu na slizniciach dýchacích ciest prebieha zápal,“ uviedla pneumologička MUDr. Katarína Dostálová. Pokiaľ je pacient s astmou dobre manažovaný, tak je prakticky bezpríznakový a žije normálny život. „Dobre manažovaný pacient dostáva protizápalovú liečbu. Väčšina liekov je v podobe inhalačných liekov, inhalátorov. Pacient má v optimálnych podmienkach dobre nastavené dávkovanie, zloženie liečby a inhalačný systém, ktorý zvláda a vie ho používať. Tiež má dohodnutý so svojím lekárom tzv. akčný plán v prípade, keď sa mu zhorší zdravotný stav,“ dodala s tým, že za ideálnu situáciu považuje to, ak je pacient informovaný a zároveň spolupracuje.
Iniciovať liečbu astmy môže už aj všeobecný lekár, ktorý môže niektorým pacientom predpisovať inhalačné kortikosteroidy, ktoré sú u dospelého astmatika základom liečby ako protizápalová zložka. „Protizápalová liečba zohráva kľúčovú úlohu. Existujú už aj moderné inhalátory, ktoré je možné použiť aj ako protizápalovú aj úľavovú liečbu, čo je veľmi praktické pre pacienta. V tomto smere narážame na legislatívne bariéry. Existujú isté drobné prekážky, čo sa týka tzv. indikačného obmedzenia liekov,“ vysvetlila Dostálová. Na Slovensku je dostupná aj biologická liečba, ktorá sa používa pri tzv. ťažkej astme. Táto liečba je hradená z verejného zdravotného poistenia a podlieha schváleniu lekára.
„Viac ako jedna tretina pacientov navštevujúcich pľúcne ambulancie sú astmatici. Môžem povedať, že vďaka manažmentu pacienta – všeobecný lekár, pneumológ, imunológ – a aj vďaka dostupnej liečbe výrazne klesol počet hospitalizovaných astmatikov. Za našu poisťovňu sa tento počet ročne pohybuje okolo 1000 až 1200,“ uviedla MUDr. Lucia Vitárius, MPH, riaditeľka úseku zdravotných činností Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
Odborníčky v diskusii Vizionári sa zhodli, že problémom je akútny nedostatok pneumológov, pričom apelujú na podporu zdravotných poisťovní aj Ministerstva zdravotníctva SR, čo sa týka dofinancovania ambulantného sektora, najmä v rámci výkonov v pneumologických ambulanciách. Vitárius v reakcii uviedla, že úhrada pneumológom zo strany VšZP sa za posledné 3 roky zvýšila. Tiež pripomenula, že od 1. júla začína“pilot aj pre pneumológov, ktorí budú vykazovať výkony podľa nového Katalógu zdravotných výkonov, a tým sa má zmapovať v podstate celá práca lekárov“. Podľa pneumologičky Márii Drugdovej je dôležité, aby sa ekonomické ukazovatele vyhodnotili správne na základe toho, že ambulancie, ktoré vyšetrenia robia momentálne bez úhrady poisťovňou, boli do tohto pilotného projektu zavzaté.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
